CR-06NEC
"Beda vám, boháči, lebo už máte svoju útechu!" To znie dobre. V zlatej vani sa nekúpem, ani apartmán v Dubaji nemám, tak čoho sa báť? Lenže o to tu vlastne nejde. Totiž tie "beda" Ježiš nevyslovil preto, aby vystrašil tých, čo sú teraz bohatí, dobre sa najedli, majú skvelú náladu, alebo sú všeobecne obľúbení. Ani preto, aby im hrozil trestami v podobe chudoby, hladu, smútku, či straty popularity. A už vôbec tu nejde o to, aby niekto rýchlo prehajdákal majetok, začal s diétou, chodil po svete s nakyslým výrazom a vyhýbal sa každému oceneniu a pochvale. Niečo také by sa páčilo zlému. Ale neprospelo by to nikomu.
Ježišove "beda" ako ich podáva Lukáš nemôžeme oddeľovať od jeho blahoslavenstiev, pretože ony sa vysvetľujú navzájom.
Milí boháči, to je fajn, že "už máte svoju útechu". A nezabudli ste na niekoho? Samozrejme materiálna chudoba nie je jediná a zďaleka ani najhoršia. Podobne ako materiálne bohatstvo nie je to najdôležitejšie. Všetci predsa vieme, že človek môže nosiť hodinky drahšie ako tvoje auto, a predsa môže byť úbožiak. A čo ľudia chudobní na príležitosti, vzťahy, pomoc, pozornosť, pochvalu, záujem... Je na nás, aby sme im priniesli útechu. Aby sa medzi nami cítili ako synovia a dcéry Božieho kráľovstva, ktoré predsa patrí aj im.
To je fajn, že nám nič nechýba. Jasné, že mávame pocit nedostatku. Veď na jeho vytváraní je postavená polovica ekonomiky a nebyť reklamy asi by sme si zďaleka nežili tak dobre. (Hoci možno by sme žili dobre.) Pocit nedostatku nie je to isté ako nedostatok. Nezabudli sme na niekoho? Napríklad na tých, ktorí teraz hladujú alebo drkocú zubami od zimy v ukrajinských mestách a dedinách? Čo urobíme preto, aby boli konečne aj oni nasýtení?
"Beda vám," hovorí Ježiš, "čo sa teraz smejete". Zdá sa mi, že dôraz je na tom teraz. Teraz, keď toľkým ľuďom zostávajú len oči pre plač. Zraneným a zlomeným. Nejde o to, aby sme trúchlili a nariekali. Ide o to, aby sme pre nich niečo spravili.
"Beda, ak vás budú všetci ľudia chváliť," pokračuje Ježiš. "Lebo to isté robili ich otcovia falošným prorokom!" Tá druhá časť je dôležitá, pretože vysvetľuje prvú. To je fajn, keď ťa niekto pochváli. Problém je, ak niekoho chvália, pretože je falošný.
Aj z tohto beda pre nás plynie úloha. Koho chválime? "Do sveta vyšlo mnoho falošných prorokov", píše Ján vo svojom prvom liste. Našu chválu si zaslúžia skôr tí, ktorých nenávidia, vylučujú, tupia "pre Syna človeka." Lebo "to isté robili ich otcovia prorokom." Skutočným, nie tým falošným.
Ježišove "beda" nie sú dôvodom na bedákanie. Majú nás motivovať k tomu, aby sme "robili" druhých blahoslavenými. Aspoň trochu. Toľko, koľko vládzeme. Teraz.
