CR-05NEC
"Koho mám poslať, kto nám pôjde?" pýta sa Pán v dnešnom prvom čítaní. Oni "opustili všetko a išli za ním", uzatvára svoje dnešné evanjeliové rozprávanie evanjelista Lukáš. Odpovedať na povolanie, nechať svoje plány a proste ísť, to nie je jednoduché.
A netýka sa to len duchovných povolaní. V utorok (11.2.) budeme sláviť svetový deň chorých. Aj nedávny štrajk našich zdravotníkov nám pripomenul, že ľudí, ktorí sa chcú starať o chorých, je nejako povážlivo málo. A netýka sa to len prestarnutého personálu v nemocniciach. Podobné je to aj v našich rodinách. Kto zo súrodencov sa postará o starnúcich rodičov?
"Koho mám poslať, kto nám pôjde?" "Opustili všetko a išli." Tie dve vety stoja za zamyslenie aj v zmienenom kontexte.
V dnešných čítaniach môžeme sledovať povolanie troch výnimočných mužov: Izaiáša, Pavla a Petra. V ich príbehoch dobre vyniknú tri základné črty každého povolania. Vrátane povolania a poslania prinášať nádej chorým a trpiacim. Ktoré sú to? 1. Milosť, ktorá predchádza povolanie. 2. Pozvanie ísť hlbšie. 3. A odpoveď: "Tu som, mňa pošli."
1. Milosť, ktorá predchádza povolanie. Nie je to tak, že by Izaiáš, Pavol alebo Peter museli najskôr prejsť dlhú cestu a prekonať náročné skúšky, aby konečne prišli do kontaktu s Bohom. Naopak, Boh koná prvý. K Izaiášovi prichádza vo videní, Pavlovi vyjde ústrety, keď je na ceste do Damasku, Petrovi rovno nastúpi do loďky, ani si nepýta dovolenie.
Všetci traja si razom uvedomia, že na to, čo príde, proste nemajú. Izaiáš sa tej chvíli vidí ako "muž s nečistými perami", Peter rovno prosí "Pane, odíď odo mňa, lebo som človek hriešny", Pavol z toho oslepne.
Nikto nechce byť chorý. Ale čo s chorobami, ktoré sa nedajú vyliečiť, s ktorými sa dá len žiť? Vtedy sa z choroby stáva nové povolanie. Ťažké povolanie.
Alebo čo keď sa zrazu treba starať o ťažko chorého príbuzného. Možno to potrvá len týždeň. Ale pokojne to môže byť aj najbližších 15 rokov. To nikto nevie dopredu. A 5, 10, 15 rokov, to je už životné povolanie.
V tej chvíli človek vidí milión dôvodov, prečo nie. A vôbec nemusí ísť o strach z nepohodlia. Zrazu proste vidíš, že nie si na to ten najvhodnejší kandidát, že na to nemáš. "Pane, odíď odo mňa, lebo som..." Každý si môže citát doplniť podľa vlastnej potreby.
2. Výzva ísť hlbšie. Pána to neodradí. Očistí Izaiášove pery, uzdraví Pavlovu slepotu, z galilejského rybára urobí záchranára, rybára ľudí. Proste ich vyzve, aby išli ďalej, hlbšie. Ako to povedal Petrovi: "Zatiahni na hlbinu."
Prijať svoju chorobu alebo opatrovanie chorého ako svoje povolanie, ako vlastnú cestu k svätosti, to je tá výzva zatiahnuť na hlbinu.
3. "Tu som, mňa pošli", hovorí Izaiáš napokon. Asi sa k tomu rozhodnutiu nedopracoval bez vnútorného zápasu. Ani bez milosti. Kde nabrať silu odpovedať podobne? Jedným zo zdrojov milosti je sväté prijímanie. Eucharistia je posilou, ale aj liekom. Uzdravuje naše telesné, duševné i duchovné slabosti. Lieči naše srdcia, hojí naše vzťahy.
Prijmi milosť, ktorú ti cez Eucharistiu ponúka Pán, zatiahni na hlbinu, zhlboka sa nadýchni a povedz s Izaiášom: "Tu som, mňa pošli." Nech už ťa posiela kamkoľvek. Ver mu. On vie, čo robí.
______________________
* Inšpirácia: https://dcza.sk/files/5336-02katechezanedelafebruar
