Zjavenie Pána
Mám rád scénu klaňania sa troch kráľov v našich betlehemoch. V každom kostole trochu iné rozostavenie figúrok, iné výrazy tvárí, polohy tela, iný príbeh, trochu iná katechéza.
My vlastne nevieme, koľko ich bolo. Sýrski kresťania ich napočítali dvanásť, Origenes (185-254) podľa počtu darov uvažuje o troch. Jeho verzia sa tak nejako vžila. Počet tu nie je dôležitý. Podstatné je, aby si každý niekde medzi nimi našiel miesto.
Pravdepodobne neboli ani králi. Evanjelista Matúš (príbeh je len jeho evanjeliu) ich nazýva mágmi z východu, zrejme tým myslel pohanských kňazov. V priebehu dejín sa ale význam slova mág posunul. Preto aj v našom preklade radšej hovoríme o mudrcoch.
Biskup Cézar Arleský (469-542) prepojil ich príbeh s proroctvom o kráľoch, ktorí prichádzajú do Jeruzalema, priťahovaní žiarou Pánovej slávy (Iz 60,3). Proroctvo zaznieva dnes ako prvé čítanie. A pripojil aj úryvok žalmu: "Králi Taršišu a ostrovov prinesú mu dary, oddajú mu dane králi Arabov aj zo Sáby. Budú sa mu klaňať všetci králi…" (Ž 72,10-11). Mimochodom aj tento verš sa objavuje v dnešnej liturgii. Tak sa z mágov stali králi. Jeden z Taršišu (asi niekde v Španielsku), ďalší z Arábie (dnešný Jemen) a tretí zo Sáby v Etiópii.
Béda Ctihodný (674-735), učiteľ Cirkvi, ich zoradil podľa veku a urobil z nich starca, muža v strednom veku a mladíka. V kresťanskom umení nám ten mladík občas ešte o niečo omladne a je zobrazený ako chlapec. Navyše z Etiópie. No neurobte potom z neho černoška.
A tak sa postupne, v priebehu stáročí, rožširovala pôvodná biblická katechéza o klaňaní sa mudrcov. Vďaka tomu môžeme v príbehu jasne vidieť naplnenie starozákonných proroctiev a zjavenie Pána všetkým národom, čo bol asi pôvodný Matúšov zámer.
Učíme sa nebyť pasívnymi divákmi scény, ale hľadať si pri jasličkách svoje miesto. Je jedno, či si z východu alebo západu, či máš osemdesiat alebo osem rokov.
Pripomína sa nám, že svoje miesto tam majú aj tí druhí, hoci hovoria iným jazykom, majú inú kultúru, farbu pleti, dokonca aj inú vieru. Kresťanské umenie zobrazuje pastierov vždy ako domácich, takže pastieri v našich betlehemoch sú Slováci, v afrických Afričania. Ale králi sú vždy cudzinci.
Je sympatické, že o klaňaní sa pohanských mágov hovorí evanjelista Matúš, židokresťan. A zase príbeh o klaňaní sa židovských pastierov zachoval iba evanjelista pohanokresťan Lukáš.
Katechézou sú aj ich mená, tie sa objavujú na mozaike z roku 526 v bazilike v Ravenne. Mudrci sú tam vyobliekaní podľa aktuálnej perzskej módy (všimnite si tie perzské čiapky na ich hlavách).
- Meno Melichar možno preložiť ako „Kráľ svetla“. To má presmerovať našu pozornosť z mudrcov a kráľov na Krista - Svetlo sveta.
- Gašpar označuje toho, kto prináša alebo stráži poklad. Vedie nás to k uvažovaniu nad našimi pokladmi, „lebo kde je tvoj poklad, tam bude aj tvoje srdce“ (Mt 6,21). Pobáda otvoriť pred ním pokladnicu svojho srdca.
- A Baltazárovo meno je vlastne modlitba, ktorú môžeš predniesť, keď budeš kľačať pri jasličkách: „Bože, chráň jeho život“. Koho život? Meno si doplň podľa svojej potreby.
PS: Keby ste si chceli uctiť ich relikvie, urobte si púť do Kolína nad Rýnom, uchovávajú ich v tamojšej katedrále. Predtým boli uložené v Miláne, kam sa údajne dostali vďaka svätej Helene a jej synovi.
