- Charakteristika: Boh nehovorí na prázdno, jeho slová majú váhu. Zvlášť to platí o Ježišovi, ktorý je Božím Slovom, ktoré sa stalo telom. Katechézu uvedieme príbehom o dievčati, ktoré sa naučí, že slová majú mať váhu, inak sú prázdne. Ďalej pracujeme s prvým veršom Jánovho evanjelia a uvažujeme o vyznaní lásky - slovách, ktoré sú na počiatku manželstva či rodičovstva. Ježiš je Božím vyznaním lásky k nám. Boh nehovorí „Ľúbim vás“. Stačí, že povie „Ježiš“. V prezentácii sa zámerne objavujú scény z Ježišovho narodenia, hoci obrázky nijako nekomentujeme. Zámerom je, aby si deti uvedomili prepojenie medzi Jánovým prológom a Vianocami.
- Kľúčové slová: Slovo, počiatok, semienko, prázdne a plné slová, Ježiš.
Evanjelium
- SN_02-03; Jn 1,1-5.9-14
Na počiatku bolo Slovo a Slovo bolo u Boha a to Slovo bolo Boh. Ono bolo na počiatku u Boha. Všetko povstalo skrze neho a bez neho nepovstalo nič z toho, čo povstalo. V ňom bol život a život bol svetlom ľudí. A svetlo vo tmách svieti, a tmy ho neprijali. Pravé svetlo, ktoré osvecuje každého človeka, prišlo na svet. Bol na svete a svet povstal skrze neho, a svet ho nepoznal.
Prišiel do svojho vlastného, a vlastní ho neprijali. Ale tým, ktorí ho prijali, dal moc stať sa Božími deťmi: tým, čo uverili v jeho meno, čo sa nenarodili ani z krvi, ani z vôle tela, ani z vôle muža, ale z Boha.
A Slovo sa telom stalo a prebývalo medzi nami. A my sme uvideli jeho slávu, slávu, akú má od Otca jednorodený Syn, plný milosti a pravdy.
Katechéza
- SN_04.
Bolo raz jedno dievčatko, volajme ju napríklad Marta. To dievča malo jednu veľkú chybu: vždy so všetkým nadšene súhlasila a vždy každému sľúbila to, čo od nej chcel. Asi si poviete, že to predsa žiadna chyba nie je. A máte pravdu.
Jej chybou bolo, svoje sľuby vôbec nedodržiavala. Ľudia sa na ňu nemohli spoľahnúť. Jej slová nemali žiadnu cenu, boli prázdne.
Keď začala chodiť do školy, rýchlo sa stala najobľúbenejšou prváčkou. Nečudo, veď bola taká láskavá a ochotná. V druhom ročníku sa ale k nej už väčšina spolužiakov správala skôr odmerane. A keď bola tretiačka, s hrôzou zistila, že ju spolužiaci nemajú veľmi radi. Skôr ju medzi sebou trpia.
Keď nezabrali sľuby, hnev ani trucovanie, vyšla konečne s pravdou von a spýtala sa maminy, čo má s tým robiť.
- SN_05.
„Vieš, tvoje slová sú pekné, ale prázdne“, vysvetľovala mamina. Ale Marta ju už nepočúvala. Čakala totiž, že sa dozvie, čo robia zle jej spolužiaci, nechcela počúvať o tom, že chyba je nebodaj v nej.
- SN_06.
A tak to mamina skúsila inak. „Poď, zasadíme zopár semienok“, povedala. Zobrala ju do záhrady a pripravili dve hriadky. Do jednej zasiali drobné, hnedé semienka. Také úplne obyčajné, čo Martu vôbec nezaujali. Do druhej dali oveľa väčšie svetlé zrnká. Každé bolo tvarom aj farbou trochu iné ako ostatné. A boli veľmi tvrdé. Pravdupovediac keby Marta nevedela, že sú to semienka, myslela by si, že drží v rukách drobné kamienky. Marta bola veľmi zvedavá, čo z nich vyrastie. Ale mamina sa tvárila tajomne a neprezradila ani slovo.
- SN_07.
Marta sa každý deň chodila pozrieť na svoje hriadky. Na tej prvej sa to už zelenalo, no na druhej len kde tu vyrástla nejaká burina. Inak nič. Od dva týždne bola prvá hriadka plná krásne zelenej žeruchy. Mamina z nej urobila fantastickú pomazánka.
„Prečo na druhej hriadke nič nevyrástlo?“ pýtala sa trochu sklamane Marta
„To preto“, odpovedala mamina, „že semienka, ktoré sme tam zasadili, boli síce na pohľad pekné, ale v skutočnosti to bol len riečny štrk, kamene bez života. S tými semienkami je to presne ako s tvojimi slovami. Preto ti už spolužiaci nedôverujú.“
- TIP: Prerušte rozprávanie a nechajte deti vysvetliť, ako to asi mama myslela. Diskutujte o tom, aké sú to prázdne slová a prázdne sľuby?
- SN_08. Deti priradia výroky k žeruche alebo ku kamienkom podľa toho, v ktorých situáciách sú to slová plné a v ktorých prázdne. Príklady: Budem sa učiť každý deň. → Ale už v stredu si nezopakuje slovíčka z angličtiny. – kamienky; Môžeš sa na mňa spoľahnúť. → Dodrží slovo a zastane sa spolužiaka, keď sa mu iní vysmievajú. – žerucha; Už nepoviem žiadne zlé slovo. → Keď je nahnevaná, skôr ako niečo povie, päťkrát sa zhlboka nadýchne. – žerucha; Rada ti pomôžem. → Ale iba vtedy, keď práve nepozerá niečo zaujímavé v telke. – kamienky; Už ideeeeem. → Ale ďalej trčí s nosom vo svojej obľúbenej knihe. – kamienky; Už nebudem vyrušovať. → Naozaj. Pani učiteľka si nevie tú premenu vynachváliť. – žerucha
- TIP: Pridajte aj vlastné nápady.
Nie sú slová ako slová
- SN_09.
So slovami je to ako so semienkami. Z niektorých semienok vyrastú dobré rastlinky. A aj z niektorých slov.
- TIP: Diskutujte, čo môže „vyrásť“ zo semienok slov: Ďakujem → radosť (ocko sa poteší, keď poďakuješ); pochvala → úsmev (mama zažiari radostným úsmevom, keď ju pochváliš za skvelý obed); prepáč → pokoj (jediným prepáč môže skončiť hádka súrodencov).
Ale sú aj semienka, z ktorých vyrastá burina. Poznáte slová, z ktorých nemôže vyrásť nič dobré?
- Deti spájajú slová z prezentácie do dvojíc. Napríklad: Nadávky → smútok; výsmech → hnev; odmietanie → nepokoj.
Nikto rozumný si do záhradky nenaseje burinu. Daj pozor na to, aké semienka slov rozsievaš okolo seba.
A potom sú veci, ktoré sa tvária ako semienka, ale nemajú v sebe život. A sú slová, ktoré vyzerajú pekne, ale sú prázdne. Tak im hovoríme: prázdne slová. To bol problém aj dievčatka z nášho príbehu.
Prvé slová
- SN_10-11. Doplňovačka. Deti doplnia chýbajúce slovo evanjeliového citátu: Na počiatku bolo Slovo a Slovo bolo u Boha a to Slovo bolo Boh. A Slovo sa telom stalo a prebývalo medzi nami.
„Na počiatku bolo Slovo“, hovorí dnes evanjelium. Ktoré slová boli na počiatku?
- SN_12-15. Deti vyberajú slová, ktoré boli na počiatku manželstva (Ľúbim ťa. Staneš sa mojou manželkou? Áno.); rodičovstva (Ľúbime ťa a tešíme sa na deň tvojho narodenia.); príchodu domov (Vitaj doma, chýbal si nám.); nového dňa (V mene Otca, i Syna, i Ducha Svätého.).
- SN_16. Deti rozšifrujú Božiu správu. V Božom kóde sa slová Ľúbim vás zapíšu ako Váš Ježiš.
To boli prvé slová ľudí. Na začiatku manželstva tvojich rodičov, aj na začiatku príbehu tvojho narodenia bola láska, slová ľúbim ťa. A ktoré je asi prvé slovo Boha? Evanjelium hovorí, že na počiatku bolo Slovo s veľkým „S“. Čo sa tým myslí?
Na Vianoce nám Boh hovorí, že nás ľúbi. Ale nehovorí to takto priamo, používa šifrovanú správu. Asi chce, aby sme na to prišli sami. Máme tu niekoľko písmen Božej abecedy. Tak napríklad A vyzerá ako kríž. Božie I vyzerá presne tak, ako to naše. Aj X. Ale jeho M vyzerá ako naše š.
Na Vianoce nám hovorí: Ľúbim vás. Ale použije iné slovo. Objavte ho.
- SN_17.
Boh nehovorí prázdne slová, aké hovorilo dievčatko z nášho príbehu. Božie Slovo je plné života. Keď Boh niečo povie, tak to platí.
Ježiš je Božie Slovo s veľkým „S“. Keď nám Boh chce povedať, že nás ľúbi, povie jednoducho: „Ježiš“.
- SN_18.
A čo Marta?
Asi chcete vedieť, ako to dopadlo s dievčaťom z nášho príbehu. Mám pre vás dobrú správu: Mamino ponaučenie si zobrala k srdcu. Nemôžem povedať, že by sa zmenila zo dňa na deň, chvíľu to trvalo a nebolo to vždy jednoduché. Tak už to s dobrými vecami býva. Len burina rastie rýchlo a bez námahy. Ale od toho dňa pozorne vážila každé svoje slovo. Skôr ako niečo povedala zvažovala, či to myslí naozaj vážne.
Z Marty vyrástla slečna, ktorá už menej rozpráva a viac premýšľa. Ale keď už niečo povie, na jej slovo sa môžete spoľahnúť.
Obrázky
- www.canva.com
