VIA-02NEC
S odstupom času zvykneme udalosti hodnotiť inak než keď ich bezprostredne prežívame. Vtedy sme plní dojmov a emócií a máme na zreteli množstvo detailov. Neskôr prvé dojmy opadnú, nedôležité detaily ustupujú do úzadia a v hodnotení už nedominujú emócie ale rozum. S odstupom času tak neriešime detaily alebo pocity, ale posudzujeme príčiny, okolnosti a následky.
Odzrkadľujú to aj evanjeliové texty vianočných omší. Pri polnočnej a pri omši na úsvite sme v evanjeliu počúvali o Ježišovom narodení, sledovali sme dojmy ľudí, ktorí sa stretli s novonarodeným Kráľom, ktorí na vlastné oči videli svetlo hviezdy a počuli spev anjelov. No pri omši vo dne na Narodenie Pána, ktorá je mimochodom historicky najstaršia, a dnes opäť, počúvame čítanie z prológu Jánovho evanjelia. Nedozvieme sa nič o Ježišových rodičoch, o mieste, čase a okolnostiach jeho narodenia. Počúvame slová, ktoré sú ovocím hlbokej reflexie, ktorá vznikla dávno potom, sa spomenuté udalosti odohrali.
Evanjelium podľa Jána vzniklo koncom prvého storočia, takže s odstupom desiatok rokov. Ján už nie je zaťažený detailami, ani emóciami. Znova a znova premýšľa udalosti a posudzuje príčiny, okolnosti a dôsledky.
V závere Evanjelia píše uvedie aj dôvod, pre ktorý to všetko robí: "Toto je napísané, aby ste verili, že Ježiš je Mesiáš, Boží Syn, a aby ste vierou mali život v jeho mene." Ján chce, aby sme verili a mali život.
V čo a koho uveriť? Nepovažuje za kľúčové, či budeme veriť, že Ježišovi sa prišli pokloniť pastieri a mudrci. Preto o tom nepíše. Za dôležité považuje, aby sme uverili, že Boh je láska. Aby sme verili Bohu, ktorý je láska. Lebo to je cesta k životu v jeho mene.
Boh je láska, to je Jánova definícia. Tým povedal všetko. Všetko, čo Boh robí i nerobí, má jediný motív: lásku.
Boh nám dáva milostivý, jubilejný rok. Prečo? Prečo nás prostredníctvom Cirkvi vyzýva v nádeji putovať, veľkodušne odpustiť dlhy, pokorne napraviť život, priniesť pokoj tam, kde je strach, všimnúť si každého, kto necíti vľúdnu blízkosť...? On má jediný motív. Boh je láska.
Putovať, získať odpustky, prijať odpustenie a milosť..., to sa dá, to väčšinou nie je ťažké. Ale kde brať silu veľkodušne odpúšťať dlhy druhým, pokorne naprávať vlastný život, prinášať pokoj tam, kde je strach?
Stačí zvýšiť dane a naša ochota odpúšťať čokoľvek vrátane dlhov, prinášať pokoj, alebo nezištne pomáhať, je ta tam. Bojíme sa, ako to sami zvládneme, máme obavy z dlhov, ktoré kumulujú naši nezodpovední verejní činitelia, nie aby sme boli ochotní ešte pomáhať. Nech pomáhajú tí druhí keď chcú. Stačí trochu strašiť vojnou a spokojne by sme obetovali slabších silnejším. Len aby sme my sami mali pokoj.
To všetko sú prirodzené a normálne obavy. Kde ale zobrať silu ísť proti prúdu? Kde nabrať silu a odvahu odpúšťať aj v takýchto situáciách? Aktuálna skúsenosť aj z našej spoločnosti ukazuje, že prirodzene je to ťažké, hoci nie nemožné.
Našťastie my kresťania nie sme odkázaní len na prirodzené prostriedky. Jeden z našich najcennejších nadprirodzených darov je Eucharistia, tiež Slovo sa telom stalo a prebýva medzi nami.
Preto chcem v prvých dňoch jubilejného roka vyzdvihnúť, že Eucharistia je prameňom, z ktorého čerpáme. Je to sviatosť Ježišovej osobnej prítomnosti, je to nebeský pokrm posily na cestu a znak jednoty. Nie nadarmo pápež svätý Ján Pavol II. hovorí, že "Cirkev žije z Eucharistie."
Kde teda nabrať silu a odvahu deliť sa, vychádzať v ústrety tým, čo sú na okraji, odpúšťať nie len hriechy, ale aj dlhy...?
"Odvaha sa nachádza na nepravdepodobných miestach", hovorí v Pánovi prsteňov Gandalf malému Frodovi. Odvaha sa nachádza v Eucharistii, dovolím si doplniť tohto velikána.
Pomerne veľkú časť evanjelia, niekoľko kapitol (!) venuje Ján poslednej večeri. Napriek tomu vôbec neopisuje ustanovenie Eucharistie. Miesto toho hovorí o umývaní nôh. Namiesto Ježišových slov: "Toto je moje telo..." uchová iné, ktoré chce, aby sme si pamätali: "Dal som vám príklad, aby ste aj vy robili, ako som ja urobil vám."
Ak chceš prežiť rok 2025 životným štýlom jubilejného roku, preži ho v blízkosti Eucharistie, prijímaj ju vždy, keď môžeš, nezabúdaj na adoráciu. Nie je to cieľ. Je to posila na cestu.
