Krst Krista Pána
"Ľud žil v očakávaní a všetci si o Jánovi v duchu mysleli, že azda on je Mesiáš", konštatuje Lukáš v dnešnom evanjeliovom úryvku. Pri tomto úvode som si uvedomil, ako často sa vo svojich predpokladoch, očakávaniach a hodnoteniach mýlime . Až je z toho priam (zlo)zvyk.
Mohli by sme parafrázovať: Mnohí žijú v očakávaní a stále si myslia, že azda Biden, Putin, Trump, Orbán alebo Zelenský..., aby som nemenoval nikoho domáceho a zároveň rešpektoval šírku názorového spektra, bude je pravým záchrancom.
Keby sme aspoň, pri všetkej našej omylnosti, vsadili na čestných ľudí. Ako ľud, ktorý vsadil na Jána Krstiteľa.
Ján je čestný a rovno povie, že on nie je riešením: "Ja vás krstím vodou. No prichádza mocnejší, ako som ja. Ja nie som hoden rozviazať mu remienok na obuvi. On vás bude krstiť Duchom Svätým a ohňom." To je svedectvo človeka. Je čas prehodnotiť svoje predpoklady, očakávania a hodnotenia.
No úryvok, ktorý sme čítali, je v prvom rade evanjeliom - dobrou správou o Záchrane a Záchrancovi. Sám Boh Ježišovi hovorí: "Ty si môj milovaný Syn, v tebe mám zaľúbenie." Na neho sa nám treba zamerať.
Zaujala ma otázka: "Aký bol Ježiš, keď po krste vyšiel z rieky Jordán?" Existuje samozrejme veľa správnych odpovedí: asi bol nadšený, plný Ducha Svätého, pokojný, plný radosti, odhodlaný, pripravený plniť Božiu vôľu... No existujú aj dve jednoduchšie odpovede. Prvá, že bol mokrý. A druhá, že bol špinavý.
Že bol mokrý, je isté. Že bol špinavý, je veľmi pravdepodobné, pretože v tých miestach je Jordán väčšinu roka rozbahnený a kalný.
Je v tom krásna symbolika, ktorú rozvíja svätý Maxim, turínsky biskup (*380+465). Jánov krst bol krstom pokánia, symbolom s podobným významom, ako naše poznačenie popolom na Popolcovú stredu. Ľudia sa nechali poliať (tou často špinavou) vodou Jordána, aby tým naznačili, že sú hriešni.
"Prečo sa dal [Ježiš] pokrstiť, keď je svätý?" pýta sa biskup Maxim. "Kristus sa nedáva krstiť, aby posvätil seba vodou, ale aby on vodu posvätil, aby očisťovaním seba očistil tok vody, ktorého sa dotýka... [Krst] Krista je skôr posvätením tohto živlu." Akoby teda symbolicky zobral na seba všetku špinu tej rieky, posvätil vodu a dal jej tak moc, ktorú nikdy predtým nemala. "Očisťuje sa všetka voda na náš krst. A tak je prameň očistený, aby budúce pokolenia mohli dostať milosť krstu", hovorí svätý Turínsky biskup.
Svätý Maxim rozvíja ešte jeden symbol, ktorý sa spája s krstom. Prečo Ježiš vstúpil do rieky a dal sa pokrstiť? Podľa neho aj preto, aby sme išli za ním, aby sme ho nasledovali, teda aby sme prijali krst aj my. Pripomína putovanie Izraelitov z Egypta. Cestou na slobodu ich viedol Boh v podobe ohnivého stĺpa. A keď bolo treba prejsť cez vodu Červeného mora, ohnivý stĺp išiel ako prvý. "Ako vtedy išiel v ohnivom stĺpe pred synmi Izraela cez more, tak teraz pri krste predchádza kresťanský ľud v stĺpe svojho tela."
Symbolom toho starozákonného ohnivého stĺpa a zároveň symbolom Krista, ktorý kráča pred nami, je paškál, veľkonočná svieca. Nie náhodou keď na Veľkonočnú vigíliu svätíme krstnú vodu, ponárame do nej práve túto sviecu. A nie náhodou vždy keď slávime sviatosť krstu, zapaľujeme práve paškál.
"Ty si môj milovaný Syn, v tebe mám zaľúbenie", hovorí Boh Ježišovi. Čo bolo ďalej? "Ježiš sa vrátil od Jordánu plný Ducha Svätého", konštatuje Lukáš a pokračuje rozprávaním o tom, ako v sile Ducha Ježiš odporoval zlému, ako ohlasoval Božie kráľovstvo a plnil do body Božiu vôľu.
Ty si môj milovaný, ty si moja milovaná, hovorí Boh k tvojmu srdcu. Čo bude ďalej?
