CR-03NEC
"Už mnohí sa pokúsili zaradom vyrozprávať udalosti, ktoré sa u nás stali," hovorí Lukáš v úvode svojho evanjelia. "Preto som sa aj ja rozhodol, že to", pokračuje, "po dôkladnom preskúmaní všetkého od počiatku verne rad-radom opíšem." Taký bol jeho zámer: verne opísať Ježišov život, jeho verejné pôsobenie a okolnosti, ktoré to to všetko sprevádzali.
Lukáš bol schopný spisovateľ. Pracoval metodicky, do písania sa pustil až "po dôkladnom preskúmaní všetkého". A má cieľ. Nejde mu o to, aby bol slávny, vydal bestseller a zarobil veľa peňazí. Píše preto, aby si cez jeho knihu aj ty spoľahlivo "poznal spoľahlivosť učenia, do ktorého ťa zasvätili" krstom a birmovaním.
Ale to, čo sa mu nakoniec podarilo, je oveľa viac: V jeho slovách objavujeme Boží hlas. Preto po dočítaní state z Evanjelia podľa Lukáša s nadšením voláme "Chvála tebe, Kriste" a nie "Chvála tebe Lukáš". V Lukášových slovách sme počuli "slovo Pánovo".
Ako je to možné, že v slovách ľudí počujeme Božie slovo? Odpoveďou je Duch Svätý, ktorý viedol biblických autorov. "Boh inšpiroval ľudských autorov posvätných kníh", hovorí Katechizmus. "Na napísanie posvätných kníh si Boh vyvolil ľudí, ktorými si poslúžil, aby jeho pôsobením v nich a skrze nich napísali ako praví autori všetko to a len to, čo chcel on, pričom použili svoje schopnosti a sily." Tak tomu bolo aj v Lukášovom prípade. "Čo Boh zjavil a písomne sa nachádza a predkladá vo Svätom písme, bolo zaznačené z vnuknutia Ducha Svätého."
- Preto Izraeliti v prvom čítaní plačú, keď počúvajú čítanie zo Starého zákona. Vrátili sa zo zajatia, kam boli pred desaťročiami odvlečení ich rodičia a starí rodičia. Mnohí z nich vyrástli v cudzine, úplne bez kontaktu so Svätým písmom. Teraz ho konečne počúvajú a zažívajú to, o čom im rozprávali ich predkovia. V slovách Mojžiša a prorokov počujú Božie slovo pre svoj život. Nevedia sa ubrániť slzám.
- Preto spolu s nimi hneď po prvom čítaní spievame: "Tvoje slová, Pane, sú Duch a život."
- Aj to je dielo Ducha Svätého, v ktorom sme boli všetci "pokrstení v jedno telo", ako píše Pavol Korinťanom (druhé čítanie).
Ale Duch Svätý nevedie len biblického autora. Duch Svätý je aj nad tým, kto v Cirkvi verne vykladá Božie slovo. Ako keď Ježiš čítal v synagóge slová "Duch Pána je nado mnou, lebo ma pomazal, aby som hlásal evanjelium" a vztiahol ich na seba.
"Ježiš sa v sile Ducha vrátil do Galiley... Učil v ich synagógach", hovorí Lukáš. Odkiaľ sa vrátil? Z púšte. Ježiš prijal krst v Jordáne a zostúpil na neho Duch Svätý v podobe holubice. Odtiaľ ho Duch vedie do púšte (spomeňte si na to známe pokúšanie) a z púšte hneď do Galiley, kde začína svoju službu.
Sme pokrstení a pobirmovaní a kráčame životom v sile toho istého Ducha, ktorý nás pomazal, aby sme hlásali evanjelium. Slovami i skutkami. Zvlášť v kontexte jubilejného roku odpustením dlhov, zmierením sa, pomocou tým, ktorí sú na okraji spoločnosti... Nasleduj Ježiša aj v tomto. Máš predsa toho istého Ducha ako on.