O horúčke

CR-01ST

Byť zapálený, horieť pre niečo, môže byť fajn. Človeku to tak nejako dodáva silu a ženie ho to dopredu. No sú zápaly a horúčky, ktoré majú opačný efekt. Človeka brzdia a paralizujú do takej miery, že nakoniec nemá silu ani to, čo bežne zvláda s ľahkosťou. Ba nemá silu ani vstať z postele.

Vychádza mi z toho niekoľko otázok:
  • Si zapálený? Fajn. To je dôležité. Prečo horí tvoje srdce?
  • Ten zápal, tá horúčka, ti pomáha? Dodáva ti silu vstať? Alebo ťa vyčerpáva a paralizuje?
Horúčka Petrovej svokry bola toho druhého typu. Dostala sa z nej vďaka tomu, že Ježišovi o nej povedali. Marek podotýka, že mu o nej povedali hneď. To je prvá zásada: O horúčke a zápale, nech už je prvého alebo druhého typu, treba hovoriť s Ježišom.

Ježiš ju zdvihol, ona vstala a obsluhovala ich. Páči sa mi tá myšlienka: Ježiš ju nezdvihol k tomu, aby mala pohodlnejší život. Pozdvihol ju k službe. S novým zápalom. "Horúčka ju opustila a ona ich obsluhovala." Ako ju poznám (domnievam sa, že ju poznám), služba pre ňu nebola bremenom. Rozhodne nie takým, akým bola pre ňu horúčka a vedomie, že v dome sú hostia, a ona musí zostať v posteli.

Publikácie a pomôcky