Čo vidíš?

Sv. Štefan

Pri mestskej bráne sedí starý muž. Prichádza cudzinec a pýta sa: "Akí ľudia žijú v tomto meste, dobrí alebo zlí?" "Takí, akí žili v meste z ktorého prichádzaš", odpovedá starec. "V mojom rodnom meste boli samí dobrí ľudia. Láskaví, milí, pomáhali si jeden druhému", odpovedá cudzinec. "Tu je to podobné", hovorí starec.

Vtom prichádza ďalší. "Akí ľudia žijú v tomto meste?" pýta sa aj on. "Takí, akí žili v meste, v ktorom si žil doteraz", odpovedá starec. "No to vám teda ďakujem. Ľudia v mojom predchádzajúcom meste boli hrozní. Na nevydržanie. Som rád, že som odtiaľ preč." "Obávam sa, že tu je to také isté", odpovedal starec.

Aj keď je príbeh veľmi zjednodušený, myšlienka je jasná: Človek obyčajne nájde to, čo hľadá, to, na čo sústreďuje svoju pozornosť.

Štefana kameňovali. Boli tam "niektorí z takzvanej synagógy Libertíncov, Cyrénčanov a Alexandrijčanov a z tých, čo boli z Cilície a Ázie." Bol tam aj Šavol, ktorý, hoci si sám ruky nezašpinil, súhlasne prikyvoval. A boli tam tie kamene, čo lietali hlava nehlava. Ale Štefan akoby nevidel Šavla ani ostatných, akoby nevnímal kamene. Videl "otvorené nebo a Syna človeka stáť po pravici Boha." 

Nie, to neznamená zatvárať oči pred zlom, tváriť sa, že neexistuje, ignorovať ho... Koniec koncov Štefana kameňovali aj preto, hovoril neohrozene pravdu. Ale jasne pomenovať zlo, to nie je to isté, ako zlo vyhľadávať a zameriavať sa výlučne naň. Veď nájsť zlo, to nie je žiadne umenie, nestojí to žiadnu námahu.

Štefan je inšpirujúci v tom, že je zameraný na dobro s veľkým D, na Krista. A preto ho vidí. Zameraj sa na otvorené nebo a na Krista, ktorý sedí po pravici Otca.

By Carlo Crivelli - Transferred from en.wikipedia to Commons by Wlkernan. description page is/was here. Taken on 14 May 2005, Public Domain, Link