CR-32ST
Hlavná myšlienka dnešného evanjeliového príbehu je jasná: vďačnosť a nevďačnosť. Pomer je nelichotivý, na jedného vďačného človeka pripadá až deväť nevďačníkov. A ešte zahanbujúcejšie je, že tí nevďačníci sú domáci, vlastní, od ktorých sa vďačnosť tak nejako očakáva. Jediný, ktorý vďaku prejavil, je ten opovrhovaný cudzinec, človek, od ktorého nikto nečaká nič dobré.
S trochou fantázie by sme vedeli tých deviatich ospravedlniť. Veď vlastne robia to, čo im Ježiš prikázal. A potom, ktovie ako dlho už neboli so svojimi rodinami. Majú veľa povinností, málo času, prežívajú priveľké šťastie... Majú proste každý milión dôvodov, preto sa nevrátiť a nepoďakovať. Podobný zoznam má zrejme aj ten Samaritán. Ale, na rozdiel od nich, je vďačný človek.
Ako sa pozná vďačný človek? Nuž to je ten, čo si všíma a hľadá, za čo by mohol pochváliť alebo poďakovať. Jeho manželke sa nepodarí obed, tak jej poďakuje za to, že si dala záležať na prestieraní alebo pochváli, ako dobre vyzerá. Vďačný človek hľadá, čo by mohol pochváliť. A pretože hľadá, napokon vždy niečo nájde.
Aj nevďačný človek stále hľadá, ale zameriava sa na to, čo by mohol ofrflať. A aj tu platí, že "kto hľadá, nájde." Nevďačník sa ani v tomto veľmi nenarobí, nájsť chyby a nedostatky je také ľahké. A podľa potreby si nejaké vymyslieť, alebo existujúce zveličiť, to tiež nestojí žiadnu námahu.
Zmeňme dnes pomer. Z 1:9 na 10:0.
