Spomienka na Všetkých zosnulých veriacich
"Bár by moje slová boli napísané, bár by ich zaznačili do knihy železným rydlom a olovom, aby navždy zostali vrýpané do skaly", hovorí Jób v dnešnom prvom čítaní. Slová, ktorých posolstvo je tak nemenné, že by mali byť vytesané do kamennej tabule a tak dôležité, že ich treba zvýrazniť olovenou výplňou. Pripomenulo mi to náhrobný kameň.
Čítate si niekedy nápisy na náhrobných kameňoch? Narazil som na stránke jedného pohrebníctva na článok k tejto téme. Vraj si pred rokmi urobili vlastný malý prieskum.
Do roku 1989 sa na bratislavských náhromných kameňoch najčastejšie objavovali nápisy "Tu odpočíva v Kristu Pánu", "Tu odpočíva v pokoji" a "Spomíname". Nápisy boli formulované ako informácia pre návštevníka cintorína, v podstate doplňujúci údaj k informáciám o mene, priezvisku a dátumoch narodenia a úmrtia. Zaujímavé, že v na na náhrobné kamene si netrúfli ani komunisti.
V porevolučných rokoch sa začal prevládať iný typ, akýsi odkaz pre samotných zomrelých. Napríklad: "Odpočívajte v pokoji", neskôr už len v latinskej skratke R.I.P. (Requiescat In Pace) a "S láskou spomíname".
Pravda, ono to asi vo veľkej miere záviselo od kamenára, ktorý tie nápisy vytváral. Dnes sú technológie vyspelejšie, firiem, poskytujúcich službu tohto druhu, oveľa viac. A tak sa dnes sa už na náhrobky píše všeličo. Na stránke jedného kamenárstva som našiel hneď 78 tipov. Všetky boli skvelé. Inak aspoň polovica boli vlastne krátke modlitby alebo biblické citáty.
Čo chce mať vytesané na svojom náhrobku Jób? "Ja viem, že môj vykupiteľ žije", hovorí. "A ako posledný bude stáť nad prachom; a hoc moja koža bude rozrušená, zo svojho tela budem vidieť Boha. Veru, ja sám ho uvidím.“
Uznávam že ako nápis na pomník je to možno dlhé. Najmä ak sa platí za každé písmeno. Ale tie slová fakt stoja za to, aby boli vytesané do skaly.
Možno v tej verzii, ktorú spievame pri pohrebe: "Verím, že môj Vykupiteľ žije, verím, že v posledný deň vstanem z prachu zeme. Vstanem z mŕtvych a uvidím Boha, svojho Spasiteľa. Ja ho uvidím, uvidím ho na vlastné oči..."
Mali by byť vytesané do skaly, aby sme na ne nezabúdali. Zvlášť dôležité je to v dňoch ako tieto, keď sme nejako citlivejší a vnímavejší aj voči tým, ktorí už odišli a ktorých posledný deň už nastal. Keď máme tú výnimočnú možnosť niečo urobiť preto, aby konečne uvideli "Boha, svojho Spasiteľa... na vlastné oči".
Ale nie len preto. Ten nápis, nemenný a stály, potrebujeme vidieť vtedy, keď je nám príliš dobre na to, aby sme počítali s nejakým posledným dňom. A tiež vtedy, keď sa svet rúca, keď je všetko beznádejné, temné a pochmúrne.
Ozaj, čo by si chcel mať svojom na náhrobnom kameni?
 |
| https://www.biblio.com |
