Blahoslavenstvá / Evanjelium, prisľúbenie a poslanie

Slávnosť Všetkých svätých

Každý rok počúvame na slávnosť Všetkých svätých Blahoslavenstvá, slávnostný úvod Ježišovej reči na vrchu. Blahoslavenstvá sú zároveň evanjeliom, prisľúbením, i každodenným poslaním. Všetky tri prvky sú dôležité. Ale len spolu sú pre kresťana cestou svätosti.

Blahoslavenstvá ako evanjelium. "Blahoslavení plačúci, lebo oni budú potešení. Blahoslavení tichí, lebo oni budú dedičmi zeme. Blahoslavení lační a smädní po spravodlivosti, lebo oni budú nasýtení..."  Dobre sa to počúva. Pre starovekých židov to bolo evanjelium, radostná zvesť, na ktorú národ čakal celé stáročia. Lebo to, že plačúcim sa dostáva útechy, jemným a citlivým (to sú tí tichí) dedičstva, prenasledovaným spravodlivosti, to všetko sú dávno sľúbené znamenia, podľa ktorých sa pozná očakávaný Mesiáš. A tak pre zástupy okolo Ježiša, aj pre Matúšových čitateľov boli blahoslavenstvá heslom: Koniec beznádeje, prichádza záchrana.

Blahoslavenstvá ako prisľúbenia. Neskôr začali niektorí kresťania vysvetľovať ako prísľub budúcej odmeny. Plačúci, lační a smädní po spravodlivosti, tichí..., vydržte. Už to dlho nepotrvá a Boh vás odmení. V podstate je to správna myšlienka, no musíme dať pozor, aby sa nám nestala zámienkou k rezignácii, akousi morfiovou náplasťou, ktorá tlmí bolesti, ktoré nemajú riešenie, no uzdraviť nemôže. Žiť, to je viac, než len nezomrieť.
Na druhej strane Ježiš skutočne formuluje blahoslavenstvá ako prisľúbenia: budú potešeníbudú dedičmi zemebudú nasýtení. Ježiš sľubuje, že sa postará.
Otázkou je, čo je predmetom prisľúbenia. Pretože výraz blahoslavení neznamená šťastní v emocionálnom zmysle. Niektorí ho prekladajú výrazom požehnaní. Často nás Boh požehnáva inak, akoby sme si to prestavovali.

Blahoslavenstvá ako poslanie. Do tretice sú blahoslavenstvá poslaním kresťanov. To nám nepriamo naznačuje aj úvod evanjeliovej state: "Keď Ježiš videl veľké zástupy, vystúpil na vrch. A keď sa posadil, pristúpili k nemu jeho učeníci. Otvoril ústa a učil ich." Na Ježiša sa tlačia davy ľudí. Preto vystúpi na kopec. Z vrchu vidí tie zástupy chudobných, plačúcich, milosrdných a potupovaných, zhromaždených na úpätí. Sadne si, okolo si posadajú učeníci a začne vyučovať. Koho? Tých učeníkov. 
Ukazuje im hladných, smädných a odstrčených. Chce, aby si ich mali stále na zreteli. Aby ich postavili do stredu svojho záujmu.
  • Aby chudobných priviedli do nebeského kráľovstva ako prvých.
  • Aby potešovali plačúcich a urobili dedičmi zeme tichých, jemných dobrákov, ktorých každý len využije a odstrčí.
  • Aby vymáhali spravodlivosť a milosrdenstvo pre ostatných.
  • Aby tým čistým ukazovali Boha... 
My sme Ježišovi učeníci. Sedíme dnes okolo neho. On hovorí o hladných, smädných, odstrkovaných. A posiela nás, aby sme z nich robili blahoslavených.

Autor: Neznámy, Voľné dielo, Odkaz.

Publikácie a pomôcky