CR-23 ST
Na blahoslavenstvá sa možno nazerať dvomi spôsobmi: sú prísľubom a poslaním. Ten prvý pohľad, to ide tak nejako samo. Najmä ak práve cítime nedostatok alebo smútok, ak zažívame potupu alebo vylúčenie. Vtedy človeku dobre padne Pánov prísľub: "Budete nasýtení... Radujte sa v ten deň a jasajte, lebo máte veľkú odmenu v nebi!"
A pretože vždy sa nájde nejaké to neprijatie, odstrčenie, nedostatok, alebo dôvod na smútok, Ježišove "beda vám" ani moc nevyrušia. Pravdepodobne sú adresované niekomu úplne inému, napadne nám.
Ale je tu ešte aj druhý uhol pohľadu. Blahoslavenstvá sú poslaním. Blahoslavenstvám u Lukáša bezprostredne predchádza povolanie Dvanástich za apoštolov, o tom sme čítali včera. Ježiš si spomedzi učeníkov vybral tých, ktorí už boli pripravení, aby boli nie len učeníkmi, ale aby mohli už prijať aj poslanie. Nazval ich apoštolmi, teda poslanými. Potom s nimi zišiel z vrchu na rovinu a začal učiť "veľký zástup jeho učeníkov a veľké množstvo ľudu z celej Judey i z Jeruzalema aj z týrskeho a sidonského pobrežia."
Učil ich, že ak sú chudobní, biedni, utrápení..., dostane sa im pomoci a útechy. Čerství apoštoli to počuli a bolo im jasné, že to je dôležitá súčasť ich poslania.
Dodám len, že každý pobirmovaný je poslaný. Presnejšie birmovaním dostávame poslanie byť Kristovými svedkami aj tým, že budeme napĺňať svoj diel blahoslavenstiev. A zároveň tou istou sviatosťou dostávame aj milosť k naplneniu tohto poslania.
Dnešný deň je výbornou príležitosťou uchopiť blahoslavenstvá týmto druhým spôsobom. Ísť a sýtiť hladných, potešovať smutných, milovať vylúčených, zastávať sa potupovaných. Proste robiť druhých blahoslavenými. Mimochodom to je spôsob, akým sa poslaný stáva blahoslaveným.
