CR-25NEB
V evanjeliách často čítame, že Ježiš učil. Vyučovanie patrilo k jeho poslaniu do takej miery, že ho mnohí nazývali učiteľom. Ale čo učil? Čo sa týka obsahu jeho vyučovania, o tom, až na pár výnimiek, evanjelisti mlčia. Naviac rozlišujú medzi tým, keď učil zástupy zvedavcov alebo sympatizantov a keď sa venoval formácii úzkej skupiny učeníkov.
Preto by sme mali pri zmienkach ako je tá z úvodu dnešného evanjelia spozornieť. "Učil svojich učeníkov", čítame dnes. To, čo zaznamenal Marek ďalej, nie je určené pre zvedavých sympatizantov ("nechcel však, aby o tom niekto vedel..."). Nie preto, že to je tajomstvo. Ale preto, že sympatizanti ešte nie sú učeníci a teda by tomu nerozumeli. Je to určené pre učeníkov. Pre nás. Kresťania nie sú len Ježišovi sympatizanti. Kresťan je učeník.
To, čo Marek uchoval, sú štyri krátke tézy, poučky, ktoré si treba zapamätať, je dobré sa ich naučiť aj naspamäť, a na ktoré treba pamätať.
- Syn človeka bude vydaný do rúk ľudí a zabijú ho. Ale zabitý po troch dňoch vstane z mŕtvych.
- Kto chce byť prvý, nech je posledný zo všetkých a služobník všetkých.
- Kto prijme jedno z takýchto detí v mojom mene, mňa prijíma.
- Kto prijíma mňa, nie mňa prijíma, ale toho, ktorý ma poslal.
Liturgia dnešnej nedele sústreďuje (nadpis v lekcionári) našu pozornosť na druhú z nich: "Kto chce byť prvý, nech je služobník všetkých."
Jeden z princípov, ktorý nás v živote takpovediac poháňa, je súťaživosť. Každý človek chce vyhrať. Odlišujeme sa v tom, čo chceme vyhrať a v čom chceme vyhrať. V športe je to tak, že vyhrať, znamená zároveň poraziť tých ostatných. Byť rýchlejší ako oni, šikovnejší, zručnejší, dať viac gólov, dohodiť ďalej, vydržať viac... Vyhrať môže len jeden. Inak by nás to ani nebavilo.
Ježiš tento princíp prevracia. "Kto chce byť prvý, nech je posledný zo všetkých", hovorí. No to nie je nič ťažké. Dokonca aj ja by som, a bez väčšej bez námahy dokázal byť posledný v behu na sto metrov, v cyklistike alebo v plávaní. Ale je nám jasné, že toto Ježiš na mysli nemá.
"Kto chce byť prvý, nech je posledný zo všetkých", pretože je "služobník všetkých", mohli by sme povedať. Prichádzajú mi na um ľudia, ktorí sú poslední nie preto, že sú neschopní, nemožní, leniví alebo pomalí. Sú poslední, pretože sú služobníci.
Všetky tie mamy, ktoré vždy odchádzajú z domu posledné, lebo treba ešte zobrať toto a skontrolovať tamto a myslieť na milión vecí, na ktoré iní nemyslia. Však to poznáte.
Myslím na ľudí, ktorí sú poslední napríklad čo sa týka príjmov. Vybrali si povolania, ktoré si spoločnosť príliš necení, napriek tomu, že sú náročné a nenahraditeľné. Nezarábajú málo, pretože sú neschopní a nič iné nedokážu. Naopak. Zarábajú málo, pretože sú schopní robiť za pár stoviek to, čo by iní nerobili ani za tisíce.
Ježiš nás učí využiť princíp súťaživosti v nás a nasmerovať ho na službu. Je v poriadku, ak je kresťan posledný preto, lebo je služobník.
Ale čo s našou túžbou "byť prvý"? Nemôžeme všetko odbiť len tým, že v nebi dostaneme svoju odmenu, že tam budú konečne poslední prvými a všetky odložené uspokojenia budú konečne naplnené. Nemôžeme sa zbavovať zodpovednosti. Patrí k nášmu poslaniu robiť prvými tých, ktorí poslední, pretože sú služobníkmi všetkých.
A tak nás dnes Ježiš učí dvom kľúčovým postojom: Byť prví v službe a oceňovať služobníkov. Davy sympatizantov, ktorí vyhľadávajú Ježiša len preto, aby naplnil ich potreby, to chápať nemusia. Kristovi učeníci, kresťania áno.
"Kto chce byť prvý, nech je posledný zo všetkých a služobník všetkých." Vyhľadaj posledných, ktorí si zaslúžia medailu. A oceň ich.
PS: A ešte jedna scénka o tom, ako to byť nemá :-)
