CR-20ST
"Ja chcem aj tomuto poslednému dať toľko, koľko tebe", hovorí Ježiš inkognito v dnešnom evanjeliovom podobenstve. To by až tak nevadilo. Lenže on chce dať toľko koľko tebe aj tomu, čo sa sa skoro vôbec nesnažil, kým ty si si musel všetko oddrieť. To je Božia pedagogika.
Naša pedagogika je postavená na objektívnej skúsenosti, že sme všetci pokrivení dedičným hriechom, závidíme si, nedoprajeme druhému, sme vypočítaví. Nevidíme dôvod vynakladať navyše nejakú energiu na získanie niečoho, čo môžeme mať aj zadarmo. Kto by sa už len snažil poriadne robiť osem alebo dvanásť hodín ak by vedel, že dostane rovnako dobre zaplatené aj vtedy, ak odrobí len hodinu?
Božia pedagogika je iná. Ty, ktorý si sa snažil a stále sa snažíš, dostávaš svoju odmenu zo spravodlivosti. Ten, ktorý sa dosť nesnažil, dostáva nezaslúžený dar z milosrdenstva.
Čo je podstatné, dostáva ho vtedy a takým spôsobom, ktorý ho nepokriví ale premení. Neprivedie ho to k tomu, že sa bude flákať aj nabudúce. Naopak, nabudúce sa bude snažiť oveľa viac.
Lebo zmyslom pedagogiky, našej aj Božej, nie je človeka odmeniť, ale niečo ho naučiť. Žiaci v škole nedostávajú známky pretože sa snažili ale preto, aby sa snažili. Zmyslom je, aby sa niečo naučili.
Čo si sa naučil z toho, čo si dostal? Myslím tým z toho, čo si dostal ako zaslúženú, ťažko odpracovanú odmenu. A čo si sa naučil z toho, čo si dostal ako nezaslúžený dar? Len tak, nie pretože ty si neviem aký dobrý. Pretože je dobrý Boh. Alebo nejaký človek.
