CR-22NEB
Páči sa mi, ako Mojžiš v prvom čítaní vysvetľuje zmysel Desatora: "Aby ste žili a vošli do krajiny, ktorú vám chce dať Pán, Boh vašich otcov, do vlastníctva." Prečo sa držať Desatora? Z jeho slov si môžeme vybrať tri slovesá: žiť, vojsť a vlastniť.
- Žiť. Pamätáte na Adama a Evu? Boh ich varoval, že dôsledkom hriechu, toho prvotného, je smrť. A aj keď prví ľudia žili podľa Biblie aj po hriechu ešte celé stáročia, biblický človek nepochyboval, že slová o smrti sú pravdivé. Veď smrť tela nie je jedinou smrťou. Smrť nie je pomstou, je dôsledkom hriechu. Dobrá správa je, že Boh chce, aby sme žili. Desatoro je odpoveďou. "Zachovávajte ich," prikázania, "aby ste žili."
- Vojsť. Po prvom hriechu nasledovalo prvé vyhnanstvo, prví ľudia museli odísť z raja, z toho miesta, kde boli Bohu tak blízko. Ale Boh nám chce tú blízkosť dopriať. Desatoro je aj v tomto cestou "do krajiny, ktorú vám chce dať Pán, Boh." Nie naspäť do raja. Veríme, že Boh má v pláne niečo lepšie.
- Vlastniť. Pokušenie, ktoré zlomilo a pokrivilo prvých ľudí, sa týkalo vlastníctva. Privlastnili si niečo, čo im nepatrilo a čo im Boh na ten čas odoprel. Diabol brnkal práve na strunu túžby mať hneď a za každú cenu. Dôsledkom hriechu bolo, že ľudia nemali nakoniec vôbec nič. A tá tragédia sa znova a znova opakuje v dejinách vyvoleného národa, keď znova a znova strácajú úplne všetko, vrátane pevnej pôdy pod nohami. Presnejšie vrátane svojej krajiny. Čo hovorí Boh? Desatoro, jeho zachovávanie, je prostriedkom k tomu, aby sme získali to, čo nám chce dať. "Aby ste... vošli do krajiny, ktorú vám chce dať Pán... do vlastníctva."
Podmienkou je zachovávať Desatoro. Čo to presne znamená Mojžiš tiež vyjadril tromi slovesami: počúvať, strážiť, uskutočňovať.
- Počúvať. "Počúvaj prikázania a ustanovenia, ktoré vás učím", hovorí. Počúvať znamená spoznávať. Stále znova a znova, vždy primerane veku, situácii a etape na ceste viery. Desatoro sa môžeš naučiť raz navždy. Ale počúvať ho treba stále. A počúvať tiež, zvlášť v našom jazyku, znamená aj poslúchať.
- Strážiť. Mojžiš hovorí, že princípy Dekalógu treba strážiť. Nehovorí nič o tom, že máme strážiť druhých, aby sa podľa nich správali, ale že máme strážiť prikázania samotné. Pred sebou, aj pred druhými: "Nepridáte nič k slovu, ktoré vám hovorím, ani z neho neuberiete."
- Nepridávať. Rizikom pridávania či už v kvantitatívnom (množenie príkazov a zákazov) alebo kvalitatívnom zmysle (sprísňovanie existujúcich) je, že človeka zahltia množstvom (to je prípad z dnešného evanjelia), alebo odradia a znechutia neprimeranou náročnosťou. Pridávanie je obyčajne dobre mienené, proste chceme Bohu dať viac, ako si žiada. A chceme, aby mu dali viac aj druhí. Pritom to môžeme ľahko prepáliť.
- Neuberiete. Rizikom uberania je, že prikázania stratia svoju účinnosť. Deje sa tak vtedy, keď uberáme v kvantitatívnom význame (z desiatich si vyberiem len tie, ktoré mi vyhovujú), alebo v kvalitatívnom (znižovanie nárokov).
- Uskutočňovať. Tretie sloveso je kľúčové. Netreba sa nám priveľmi zdržiavať analyzovaním, diskutovaním a zoberaním Desatora z každej strany. Kopa rečí nestačí. "Aby ste žili a vošli do krajiny, ktorú vám chce dať Pán, Boh vašich otcov, do vlastníctva", treba Dekalóg uskutočňovať.
"Pane, kto smie bývať v tvojom svätom stánku?" pýta sa dnes opatrne žalmista. Ktokoľvek. To je dobrá správa, evanjelium dnešnej liturgie slova. Cestou k tomu, aby sme mohli žiť, vojsť a vlastniť je počúvanie, stráženie a uskutočňovanie. Bez pridávania alebo uberania.
