Mária Magdaléna
Zaujala ma prosba z dnešnej kolekty (modlitba dňa). Prosili sme, aby sme na príhovor Márie Magdalény "a podľa jej príkladu ohlasovali živého Krista." Ide totiž o to, či ohlasujeme Krista, ktorý je živý, alebo toho, ktorý je mŕtvy.
Dobre to vidno v dnešnom evanjeliovom príbehu.
Bežala povedať Petrovi a Jánovi, že Ježišovo telo z hrobu zmizlo. Magdaléna ohlasovala mŕtveho a k tomu ešte aj strateného Krista.
Je príznačné, s akou ľahkosťou jej Peter a Ján uverili. Neváhajú ani na chvíľu, bežia k hrobu. Čím to je, že pri správach o tom, čo zlé sa kde stalo a čo zlé kde kto urobil, neváhame, nepochybujeme? Čím to, že sa bezhlavo a ozlomkrky ženieme za prázdnom?!
Keď im potom, o pár hodín neskôr, zvestovala živého Krista, keď ich presviedčala "videla som Pána", už k hrobu nebežali. Zostali za zatvorenými dverami vo večeradle. Zvláštne.
To prvé ohlasovanie, ohlasovanie prázdnoty a hrobu, vyšlo z jej vlastnej iniciatívy. Na to druhé, na ohlásenie evanjelia o tom, že Ježiš je živý, sa odhodlala, pretože ju tým poveril Kristus: "Choď k mojim bratom a povedz im: Vystupujem k môjmu Otcovi a vášmu Otcovi, k môjmu Bohu a vášmu Bohu."
Musíme sa pýtať, ktorého Krista vlastne ohlasujeme druhým. Živého, či mŕtveho? Radostného, alebo utráchaného. Milosrdného, alebo ufrflaného. Odpúšťajúceho, alebo trestajúceho...
Bože, tvoj jednorodený Syn poslal Máriu Magdalénu, aby prvá zvestovala apoštolom veľkonočnú radosť; daj, prosíme, aby sme na jej príhovor a podľa jej príkladu ohlasovali živého Krista a raz ho uzreli vo večnej sláve ako svojho kráľa. Lebo on žije a kraľuje na veky vekov. Amen.
