CR-11ST
Starovekí Židia mali zaujímavý dedičský model, postavený na práve prvorodeného. Prvorodený syn zdedil 2/3 majetku, 1/3 pripadla rovnakým dielom ostatným súrodencom, respektíve ostatným synom. No prvorodený nemal len výhody. Kládli sa na neho aj oveľa väčšie nároky. Kniha Deuteronómium hovorí, že ak má niekto "zaťatého a nepoddajného syna, ktorý nepočúva na otcove a matkine rozkazy, a keď ho karhajú, nevšíma si ich", majú ho rodičia predviesť a obžalovať pred komunitou: "Tento náš syn je zaťatý a nepoddajný. Nechce nás počúvať, je hýrivec a pijan." A obyvatelia mesta ho majú ukameňovať, každý má hodiť svoj kameň, aby "tak odstránili zlo spomedzi seba" (Dt 21, 18-21).
Keď si Elizeus žiada dva diely Eliášovho ducha, žiada si dedičstvo prvorodeného syna. Pred pár dňami sme počúvali o povolaní Elizea. A on vtedy opustil svojich rodičov, teda aj svoje dedičstvo. A keď je Eliáš vzatý do neba, volá "Otče môj, otče môj..." To nebude náhoda.
Elizeus je Eliášovým duchovným dedičom. Prvorodeným dedičom. Preto prosí o 2/3 Eliášovho ducha, tak sa to dnes bežne prekladá. Ostatní proroci zdedia zvyšnú tretinu.
A to ma privádza k otázkam: Kto sú tvoji duchovní dedičia? Kto zdedí tvoju vieru. Kto je tvoj prvorodený vo viere. A kto sú tvoje ostatné deti vo viere. A, až raz odídeš, bude dosť pre všetkých? Aby neživorili.
