CR-12NEB
Evanjeliové rozprávanie o utíšení búrky na mori je niečím viac, než len ukážkou Ježišovej moci nad prírodnými živlami. Ukazuje sa tu Ježišov zápas s temnou mocou. Ježiš vyzval učeníkov, aby prešli na druhý breh. Tou druhou stranou je gerazský kraj, ako čítame hneď v nasledujúcej stati. Pohanský kraj terorizovaný légiou démonov, ktorí odtiaľ nechcú odísť. Keď videli Ježišovu moc, prosili ho, aby ich odtiaľ nevyháňal, ale aby ich poslal do svíň.
Pre starovekých židov bolo more miestom podsvetia, chaosu, niekedy malo až démonické črty. Tak ako vyrozprával príbeh evanjelista Marek sa zdá, akoby more samo chcelo zabrániť Ježišovi prejsť na druhú stranu. Keď Ježiš umlčal búrku, pre prítomných to nebol len prejav jeho moci nad prírodou, ale exorcizmus, akoby vysporiadanie sa s démonom mora.
Najsilnejšie na celom príbehu ale je, že kým učeníci, rybári, čo na galejskom mori vyrástli, prepadajú zdesenému zúfalstvu, Ježiš si spí v zadnej časti loďky, akoby ani žiadna búrka nebola. Keď ho budia s výčitkou „Učiteľ, nedbáš o to, že hynieme?“, uzemní ich otázkou: „Čo sa tak bojíte?! Ešte stále nemáte vieru?“
Kde je v tej chvíli viera učeníkov?
Výborne to vyjadril na svojom obraze nemecký maliar a katolícky kňaz Sieger Köder. Nechal nám tam nápovedu, všimni si tie osvietené miesta obrazu.
- Modrý učeník pozerá na sťažeň, ktorého zvyšky na vrchu žiaria. Verí však aj v silu svojich rúk a vedro, ktorým vylieva vodu z loďky.
- Aj zelený sa spolieha na svoje ruky. A na veslo, všimni si to svetlo v bode zlomu.
- Ruky červeného sa dotýkajú Ježiša. Aj tie sú žiarivo biele.
Kde je ich viera? Viera modrého a zeleného je v troskách. Doslova. Spoliehali na sťažeň, plachty a veslá…, no všetko to odniesla voda. Modrý ešte vkladá svoju dôveru vo vedro. Ale ani sám veľmi neverí, že by to niekam viedlo. A čo viera červeného? Ten sa obracia na Ježiša. Bojím sa, že nie preto, že verí v záchranu. Budí Ježiša, lebo verí, že jemu je to všetko jedno, že nedbá „o to, že hynieme“.
Vlastne nie, viera tých mužov nie je v troskách. V troskách sú pomôcky, na ktoré sa doteraz spoliehali. Niektoré barličky spoznáme až vtedy, keď príde búrka, ony sa zlomia a my zostaneme bezmocní.
Búrky majú mnoho podôb. Napríklad celosvetová búrka menom covid-19. Alebo búrka menom vojna na Ukrajine. Alebo smrť menom Hamas. Alebo niektoré z tých našich lokálnych búrok. Či tie búrky osobné…
https://shop.verlagsgruppe-patmos.de/sturm-auf-dem-see-618641.html
Kde je tvoja viera?
Myslím, že sťažeň, plachty, veslá aj vedro na vylievanie vody, že to všetko je v poriadku. Patrí to k výbave lode. Rybára, ktorý by sa na ne nespoliehal, by sme nenazvali svätým, ale nezodpovedným. Nie nadarmo sú tie veci na obraze ožiarené svetlom. Sú dobré a dôležité.
Skús si ich pomenovať:
- Veslá poháňajú loď dopredu. Čo je veslom tvojej viery? Čo ti pomáha napredovať vo viere? Pravidelne, vytrvalo, v každom počasí?
- Plachta na sťažni pohyb lode uľahčuje. Umožňuje zachytiť ten správny vietor. Pravda vtedy, keď sa objaví. V čase bezvetria je nanič. A v búrke ju treba skasať, inak to môže skončiť tragicky. Čo je sťažňom a plachtou tvojej viery? Čo ti pomáha zachytiť vietor Ducha? Čo ti uľahčuje tvoje napredovanie vo viere? A akú máš práve rýchlosť?
- Vedro je dôležité, keď sa do loďky dostane voda. Niekedy za to môžu všelijaké netesnosti, inokedy vlny, alebo diera, ktorá vznikne pri náraze na skalisko. Čo robíš keď zistíš, že tvoja viera je deravá? Čo je tvojím vedrom, prvou pomocou?
- Kormidlo. Prezri si miesto, kde leží Ježiš. Čo je to za miesto? Na takej malej loďke tam býva kormidlo. Nie je pravda, že Ježiš nedbá o to, že hynú. Možno práve dozerá na kormidlo.
Kde je tvoja...?
Napadlo mi, že Ježišova otázka sa dá celkom dobre modifikovať. Podobne by sa mohol spýtať: Kde je tvoja láska? Kde je tvoja ochota? Kde je tvoja služba? Prečítaj si ten obraz aj s týmito alebo podobnými otázkami.
