Pôst-03ŠT
Fascinuje ma, že Boh to s nami nevzdáva. V prvom čítaní počúvame poučenia, ktoré vlastne adresoval Jeremiášovi a ktorými ho pripravoval na poslanie.
Boh Jeremiášovi hovorí, že dal ľuďom prikázanie. Charakterizuje slovesami počúvať a kráčať:
- Počúvajte môj hlas a budem vaším Bohom a vy budete mojím ľudom.
- Kráčajte vždy po ceste, po ktorej som vám prikázal ísť, aby vám dobre bolo.
Ďalej mu vysvetľuje, že ľudia nie len že nepočúvali a nekráčali, ale robia doslova natruc. Takže nestačia dve, ale treba hneď štyri slovesá:
A konštatuje, že nech posiela koľkokoľvek prorokov, táto vec sa veľmi nemení, ba s každou generáciou je to stále horšie a horšie: "Posielal som vám mnohých svojich sluhov, prorokov..., no nepočúvali ma, nenaklonili si ucho, zatvrdili si šiju a robili horšie ako ich otcovia."
Nenecháva Jeremiáša na pochybách: "A ak im aj povieš všetky tieto veci, nebudú ťa počúvať. Ak na nich zavoláš, neozvú sa ti." A napriek tomu Jeremiáša pošle. A on ide.
Ježiš je v tomto ako Jeremiáš. Tým, čo hľadajú zámienku, aby mu "nemuseli" veriť, nepomôže ani keď zatočí s nemým duchom. Vždy si niečo vymyslia. Pokojne ho obvinia aj zo zmluvy s diablom: "Mocou Belzebula, kniežaťa zlých duchov, vyháňa zlých duchov."
Ale Ježiš to nevzdá. Inšpiratívne, že?
