Popolcová streda
"Sme Kristovými vyslancami," hovorí Pavol v dnešnom druhom čítaní. "V Kristovom mene prosíme: Zmierte sa s Bohom!" Neprikazuje, nenariaďuje. Vie, že príkazy a zákazy na nás veľmi nezaberajú. Tak nás prosí, aby sme urobili niečo pre svoju záchranu. Prosí v nádeji, že snáď to nás obmäkčí.
"Zmierte sa s Bohom!" volá Pavol. Niekto by mohol namietať, že on predsa nemá problém s Bohom, ale s ľuďmi. S vecami. Alebo trebárs so sebou samým.
Ale Pavol vie, o čom čo hovorí. Boh je Otcom všetkých a všetkého. Preto každý náš "problém" s iným človekom alebo so stvorením berie osobne. Pretože sme jeho. Si predsa jeho milovaný, si jeho milovaná. A jeho milovaný aj ten človek, s ktorým máš problém.
Možno sa s tým človekom priamo zmieriť nemôžeš. Pretože nechce, nemôže, nedokáže to. Alebo nemáš príležitosť. Možno už ani nežije. Ak sa nemôžeš zmieriť s ním, zmier sa s jeho Otcom, ktorý je na nebesiach.
"Zmierte sa s Bohom," volá Pavol. A uisťuje, že práve teraz je na to ten najlepší čas. "Hľa, teraz je milostivý čas, teraz je deň spásy!"
Prečo je teraz najlepší čas na zmierenie?
1. Preto, že ešte to nezašlo tak ďaleko. Je to jednoduché: čím neskôr, tým ťažšie. Dnes to nie je ešte tak ďaleko, ako to bude o týždeň alebo o mesiac. Naše hriechy sa časom samé od seba nezmenšia. Naše neresti nevyblednú. Naopak, ako všetko okolo nás, aj ony majú tendenciu rásť.
Nie, nie je neskoro. Pretože kým žijeme, na pokánie nie je neskoro. Ale ani priskoro. Ten najlepší čas je teraz.
2. Tento čas je milostivý. Pôstne obdobie je časom milosti. Nie len milosti odpustenia, ale aj milosti prosiť o odpustenie. Nie len časom očistenia od hriechov, ale aj časom, keď nás Boh zvlášť posilňuje pre boj.
Teraz je milostivý čas, ten najvhodnejší na zmierenie. Prvým krokom je priznať sebe i druhým, že zmierenie potrebujeme. Že sme zlyhali a nedávame to vlastnými silami. Prijmime poznačenie popolom, ktoré je aj vonkajším znakom tohto priznania.
