CR-06NEB
Ústrednou témou dnešnej liturgie slova je vylúčenie, jeho príčiny i riešenie, všetko vyrozprávané prostredníctvom príbehu o uzdravení malomocného.
Vylúčený. Malomocný, teda postihnutý leprou, je vylúčený. Dôvod je zrejmý: lepra je strašná choroba, celé tisícročia sa ľudia nevedeli pred ňou brániť, kým človeka definitívne zlomí, môže to trvať celé desaťročia utrpenia. A je nákazlivá.
V prvom čítaní počúvame, ako s ňou vysporiadali starovekí Izraeliti: "Malomocný, napadnutý touto ranou, bude mať roztrhnutý odev, neupravené vlasy na hlave, zakrytú bradu a bude volať: ‚Nečistý, nečistý!‘ Celý čas, čo bude malomocný, bude nečistý a bude bývať sám mimo tábora."
Žiadna liečba, pretože liečiť malomocenstvo nevedeli. Len dôsledná karanténa ("bude bývať sám mimo tábora") a minimalizovanie kontaktov. Preto tie strapaté vlasy a zakrytá brada, aby sa zdraví vedeli, koho majú pred sebou. Preto to kričanie: "Nečistý, nečistý!", aby bol zachovaný bezpečný odstup. Ten úryvok z Knihy Levitikus, z ktorej je dnešné prvé čítanie, je v skutočnosti dlhší a je tam pomerne podrobný postup vyšetrenia pri podozrení na malomocenstvo.
Ale ten skrátený úryvok stačí, aby sme si urobili aký taký obraz o izolácii, v ktorej postihnutý žil. Najmä ak máme stále na pamäti, že sa jedná o vylúčenie doživotné a absolútne. Jediná možnosť, že by sa takto postihnutý mohol vrátiť späť do bežného života bol buď omyl (mohlo sa ukázať, že išlo o nejakú inú kožnú chorobu, z ktorej sa časom vyliečil), alebo zázrak.
Vylúčenie, ktorého sa dostalo malomocným, môže byť aj obrazom iných vylúčení. Koľko je ľudí, ktorí, z rôznych dôvodov, žijú na periférii? Úplne prirodzene by sme sa asi sami našli medzi tými na okraji. Veď nepatríme medzi tých najbohatších, najplyvnejších, najmocnejších, najdôležitejších, naj... Ale otázku treba posunúť do inej polohy- Kto sa ocitol na našom okraji?
- Kto je na okraji nášho záujmu, našej pozornosti alebo služby? Koho, vedome alebo podvedome, z nepozornosti alebo zámerne, prehliadame?
- O koho sa naša komunita, rozumej ty a ja, naša farnosť alebo trebárs naša rodina nezaujíma? Kto je tou čiernou ovcou? A je to čierna ovca medzi bielymi ovcami? Či medzi vlkmi?
Príčiny. Vylúčenie má samozrejme rôzne príčiny. Malomocného vylúčili, pretože sa báli. Ak mal dosť rozumu a citu, aj sám sa pobral preč, veď určite nechcel nakaziť svoju rodinu, nechcel aby iní trpeli ako on. Ale vždy sa našli aj takí, ktorých bolo treba hnať kameňmi. Na druhej strane život s malomocným by tiež nebol ružovou idylkou. Nie je to nič príjemné, pekné, ani voňavé. Myslím, že aj keby tá choroba nebola nákazlivá, malomocných by ľudia pri sebe radi nevideli.
Niekto sa ocitne na okraji, vylúčený, pretože má proste smolu. Niekto iný sa tam ocitne vlastnou vinou a je na periférii preto, že si to vybral alebo niečo zanedbal. S niekým v rodine, s nejakým kolegov v práci, s jedným so susedov (doplňte si, koho chcete) sa už celé roky nikto nebaví, pretože kedysi raz mal smolu, alebo niečo naozaj pobabral či zanedbal. Až na to, že to je už tak dávno, že si všetci zainteresovaní, vrátane neho, už nejako zvykli. To má byť zato odstrčený navždy?
Niektorí ľudia sú na okraji preto, že sme sme ich vylúčili my. Zo závisti, pýchy, kvôli neochote, alebo s dobrým úmyslom. Otázka znie, dokedy.
A potom sú také, čo sú na okraji preto, že sú na ceste k nám, no viac sa priblížiť nedokázali. Niekedy aj preto, že sa netvárime nijako ústretovo.
Z dnešného žalmu by sme mohlo (nepriamo) vyvodiť, že príčinou vylúčenia je hriech. Áno. Ale nie je to vždy hriech tých, ktorí sú vylúčení. Niektorí ľudia naozaj opúšťajú naše rodiny a farnosti kvôli našim hriechom. I keď to nevidíme alebo vidieť nechceme. Jedným z najhorších je v tejto veci hriech ľahostajnosti, nezáujmu o druhých.
Riešenie. Ježiš má riešenie. On chce, aby bol ten človek čistý. A robí preto to, čo je v jeho moci. Toto je postoj a prístup, ktorý si potrebujeme osvojiť.
https://www.frontierarieti.com/vi-domenica-del-tempo-ordinario-anno-b-mc-140-45/
