Zjavenie Pána
"Keď sa za čias kráľa Herodesa v judejskom Betleheme narodil Ježiš, prišli do Jeruzalema mudrci od východu", čítame v Matúšovom evanjeliu. "V tom istom kraji boli pastieri, ktorí v noci bdeli a strážili svoje stádo. Tu zastal pri nich Pánov anjel a ožiarila ich Pánova sláva. Zmocnil sa ich veľký strach, ale anjel im povedal: Nebojte sa! Zvestujem vám veľkú radosť, ktorá bude patriť všetkým ľuďom", píše pre zmenu evanjelista Lukáš. Naše betlehemy, pri ktorých meditujeme nad vianočným tajomstvom, ponúkajú dve perspektívy, Lukášovu a Matúšovu. Tie dva pohľady sa nevylučujú, ale dopĺňajú a spolu dávajú celistvý obraz.
Prvá je perspektíva evanjelistu Lukáša. To je dieťa, uložené v jasliach. V maštali. Pretože inde nemali pre nich miesto. Ale v betlehemskej scéne sa objavujú len tí, ktorí Ježiša prijali. A tak tam máme jednoduchých pastierov. No jednoduchých..., Lukáš nimi vlastne vyváži to prvé odmietnutie. Totiž tí, čo nemali miesto pre Mesiáša, boli židia. Ale židia boli aj tí, ktorí vypočuli anjela a nechali sa ním viesť. Pastieri. Takí istí, ako bol Ábel, Abrahám, Izák, Jakub, Mojžiš, Dávid... Lukáš píše svoje evanjelium v prvom rade pre pohanokresťanov, takže si môže v tejto veci dovoliť väčšiu otvorenosť ako Matúš.
Ten totiž písal pre kresťanov zo židovstva. V jeho evanjeliu nenájdeme hostinec, v ktorom Máriu s Jozefom neprijali, ani jasličky s potuchnutou slamou, ba ani pastierov. Matúš je v tejto veci citlivý a zbytočne nezdôrazňuje to neprijatie. Zatiaľ. Zato však u neho nájdeme hviezdu a mudrcov. Pretože Matúš je žid a v tých mágoch z východu vidia on i jeho komunita naplnenie dávnych proroctiev. "Králi Taršišu a ostrovov prinesú mu dary, oddajú mu dane králi Arabov aj zo Sáby. Budú sa mu klaňať všetci králi." Aj preto ich kresťanské umenie s takou ľahkosťou povýšilo do kráľovskej hodnosti :-)
A tak tu máme paradox: Lukáš, ktorý píše pre pohanokresťanov, zaľudní betlehemskú scénu židmi. Židokresťan Matúš doplní predstaviteľov pohanských národov. Kresťanské umenie z nich postupne urobí kráľov, aby tak lepšie vynikla spojitosť s naplnením starozákonných proroctiev. Časom ich pretvorí na zástupcov troch vtedy známych kontinentov (preto sú v niektorých betlehemoch oblečení ako ázijský, európsky a africký panovník, z toho tretieho sa obyčajne stane černoch). Alebo sa z nich stanú predstavitelia troch generácií: starec, muž s produktívnom veku a mladík.
Aby som sa ale aspoň trochu dotkol témy zjavenia Pána, o ktorú dnes ide v prvom rade, pripomeniem ešte jeden detail. Lukášovi pastieri nájdu v "Máriu, Jozefa i dieťa uložené v jasliach". Naproti tomu Matúšovi mudrci "vošli do domu a uvideli dieťa s Máriou, jeho matkou, padli na zem a klaňali sa mu." Ak pominieme to, že Jozef si práve niekam odbehol a že sa zmenilo sa miesto (už sme v nejakom dome), kľúčové je, že sa zmenilo poradie. Ježiš je prvý a mudrcom ho ukáže Mária.
V liturgii dnes slávime, že Boh "na osvietenie národov odhalil tajomstvo našej spásy v Kristovi a keď sa on zjavil v našej smrteľnej prirodzenosti," obnovil nás slávou svojej nesmrteľnosti (prefácia o Kristovi - svetle národov). A urobil tak cez Máriu.
Viete ako je to s bábätkami. Sú milučké, zlatučké, chutnučké. A umravčané, uvrešťané, usoplené. A ešte to, čo súvisí s plienkami. Ale mamy robia všetko preto, aby druhým ukazovali tú prvú verziu. Myslím, že tomu nebolo inak ani vtedy, keď mudrci "vošli do domu a uvideli dieťa s Máriou, jeho matkou." A to ma privádza k otázke: Akého Krista zjavujeme (ukazujeme) druhým?
