CR-04NEB
Medzi dnešným prvým čítaním, žalmom a evanjeliom je viacero zaujímavých prepojení. Bolo by na škodu, keby sme ich prehliadli.
To prvé sa týka toho, kto je Ježiš. V prvom čítaní dáva Boh Izraelitom prísľub, že im pošle proroka, ktorému vloží do úst "svoje slová a bude im hovoriť všetko, čo mu" prikáže. Často to robil, Boh posielal svojmu ľudu prorokov. O viacerých z nich sa môžeme dočítať na stránkach Starého zákona. Niekedy bývali dokonca poradcami Izraelských a Júdskych kráľov. Alebo ich kritikmi. Nezriedka sa stávali vodcami ľudu. A z Písma vieme aj to, že niektorí proroci boli falošní. Tých neposlal Boh, poslali sa takpovediac sami. Hoci tým dosť riskovali. Princíp bol jasný, Boh hovorí: "prorok, ktorý by sa bezočivo odvážil hovoriť v mojom mene, čo som mu ja neprikázal hovoriť, alebo by hovoril v mene cudzích bohov, bude usmrtený." I keď treba povedať, že v praxi to bývalo často naopak a najviac príkorí si užili praví proroci. Nečudo, tí falošní bývajú obľúbenejší. Na tom sa ani dodnes veľa nezmenilo.
Ježiš v Kafarnaumskej synagóge vystúpil ako prorok, ktorému Boh vložil do úst svoje slová a on hovorí to, čo mu prikázal. Takže prítomní "žasli nad jeho učením, lebo ich učil ako ten, čo má moc." A že to nie sú falošné rečičky, ktoré sa síce ľuďom páčia, no nie sú od Boha, potvrdzoval ich znameniami. Napríklad tým, keď uzemnil toho démona, čo vykrikoval z posadnutého. Ježiš je pravý prorok. Jeho slovo má moc, pretože je to slovo od Boha.
Druhé prepojenie sa týka počúvania. V prvom čítaní máme Izraelský národ, ktorý v jednom momente prosí: "Nech už nemusím počúvať hlas Pána, svojho Boha." Znie to strašne, drzo a opovážlivo, najmä ak si uvedomíme, že práve odmietli čo i len počúvať toho Boha, ktorý ich pred krátkym časom vyviedol z egyptského otroctva. Ale Boh má pre nich pochopenie, vie, že to z nich hovorí strach. Rešpektuje ich malosť a odvtedy s nimi hovorí len cez prostredníkov, cez prorokov a kňazov.
Ale to ich nebudem počúvať sa objaví aj Kafarnaumskej synagóge, keď posadnutý v mene všetkých vykrikuje: "Čo ťa do nás, Ježiš Nazaretský? Prišiel si nás zničiť? Viem, kto si!" Oni pritom mlčia. Tí dobrí, zbožní ľudia, ktorí sa stretli, aby sa modlili a počúvali Božie slovo, nechajú za seba hovoriť diabla. Ani ho neokríkli. Hoci ešte netušili, že je posadnutý (inak by ho zrejme do synagógy nevpustili).
Postoj typu nebudem "počúvať hlas Pána, svojho Boha" je nebezpečný. Človek, ktorý odmieta počúvať Boha, skôr alebo neskôr začne počúvať diabla a bude mu prikyvovať. Nech už diabol používa akýkoľvek prevlek
Do tretice je tu voľba, pred ktorú nás Božie slovo dnes stavia. Na jednej strane je postoj typu "Nech už nemusím počúvať hlas Pána, svojho Boha", ktorý časom prerastá do agresívneho "Čo ťa do nás, Ježiš Nazaretský?". A na druhej je modlitba, ktorú spievame s oduševnením ako refrén nedeľného žalmu: "Pane, daj, aby sme počúvali tvoj hlas a nezatvrdzovali si srdcia." Koho chceš počúvať?
