Svätí Šimon a Júda, apoštoli
Zaujala ma posledná veta z dnešného evanjelia: "Každý zo zástupu sa usiloval dotknúť sa ho." Dotknúť sa Ježiša. Lukáš hovorí, že tak robili preto, lebo "vychádzala z neho sila a uzdravovala všetkých." Určite tomu tak bolo, veď sa na tom mieste zhromaždilo množstvo chorých a utrápených. A ktorý chorý nehľadá uzdravenie?
Ale predpokladám, že to nebol jediný dôvod. Myslím, že sa ho proste chcel každý dotknúť preto, že bol to on, Ježiš. To je ako keď žena zoberie za ruku svojho muža. Nerobí to preto, že stráca rovnováhu a potrebuje sa niečoho chytiť, aby nespadla. V jednej chvíli sa ho "potrebuje" držať za ruku proste preto, že je to ruka jej milovaného.
Je to ak keď prišiel na Slovensko pápež František. Viezol sa papamobilom pomedzi jednotlivé sektory plné ľudí. Nedalo sa ho dotknúť, to bezpečnostné opatrenia nedovoľovali. Ale každý sa tisol čo najbližšie. A všetci vyťahovali mobily a jeden cez druhého si ho fotili. Myslím že v tej úpornej snahe dostať pápeža Františka do svojho mobilu, mať ho tam na fotke, na svojej vlastnej fotke, bola ozvena tej túžby z dnešného evanjelia "dotknúť sa ho, lebo vychádzala z neho sila."
Ježiš vie, že sa ho potrebujeme dotknúť, potrebujeme ho. Veď z neho vychádza sila z ktorej čerpáme, aby sme zvládli aj to, čo je inak neznesiteľné.
Ale Ježiš nemôže byť všade a vždy tam, kde a keď ho práve niekto potrebuje mať po ruke. Teda môže, však je Boh a nejakým nadprirodzeným spôsobom by to išlo. Asi tak, ako je naprirodzeným spôsobom prítomný vo svätom prijímaní. V Eucharistii sa ho môžeme dotknúť a prijať niečo zo sily, ktorá z neho vychádza. To je nadprirodzený spôsob.
Ale Ježiš našiel aj prirodzený spôsob, ako byť byť s nami. Rozhodol sa preň jedného dňa po dlhej modlitbe: "V tých dňoch vyšiel Ježiš na vrch modliť sa a strávil celú noc v modlitbe s Bohom. Keď sa rozodnilo, zavolal si učeníkov a vyvolil si z nich Dvanástich, ktorých nazval apoštolmi." Nazval ich apoštolmi, teda poslami, vyslancami. Tými, ktorí keď sa niekde objavia, je to ako keby prišiel on sám. Tými, ktorých sa akosi spontánne chceme dotknúť, lebo z nich vychádza jeho sila.
Tí apoštoli sú všelijakí, sú medzi nimi odvážni aj ustráchaní, urozprávaní aj mlčanliví, vzdelaní aj praobyčajní, vodcovské typy, ale aj takí, čo sa držia skôr v úzadí.
A to je vlastne skvelá správa, evanjelium o ľudskom charaktere: Ježišovým poslom, jeho predĺženou rukou, ktorá prináša iným pokoj a uzdravenie, môže byť každý. Aj ty. Tvoja povaha, ani tvoje schopnosti, ani "neschopnosti" nie sú problém.
Napríklad taký Júda Tadeáš. Nechcem tu prerozprávať jeho životopis, ten nájdete napríklad tu (pozor, je tam chyba, tento Júda nenapísal novozákonný Júdov list :-), chcem vyzdvihnúť len štyri myšlienky.
- V úzadí. V jednom životopise som sa dočítal, že Júda Tadeáš bol vždy tak trochu v úzadí. Ešte aj umelci, keď niekde vyobrazia Dvanástich, Tadeáša vopchajú úplne dozadu. No čo, niekto musí byť vzadu, ak má byť iný v popredí. Ale to neznamená, že ten v úzadí je neschopný, nemožný a nepoužiteľný. Možno sa len netisne dopredu. Dobre na to myslieť aj v bežnom živote.
- Otázka. V celom Písme máme od tohto apoštola jedinú vetu, nájdete ju v Jánovom evanjeliu. A aj to je "len" otázka. Ďalší príklad, hodný nasledovania: Menej rozprávať, viac sa pýtať, a ešte viac počúvať.
- Láskavý muž. Nevieme vlastne ani to, čo Júda Tadeáš hovoril o Ježišovi. Ale zo zjavenia, ktoré mala svätá Brigita Švédska vieme, čo povedal Ježiš o Júdovi Tadeášovi: "Júda je láskavý muž, ktorý chce vždy pomôcť." A to je ďalšia vec, ktorú sa môžeme od neho učiť. Predstav si aké to bude až raz prídeš do neba, Ježiš ti to tam všetko bude ukazovať, pozoznamuje ťa s ostatnými a pri predstavovaní každému o tebe povie: "Toto je" (tu povie tvoje meno) "láskavý muž" alebo "láskavá žena, čo chce každému vždy pomôcť."
- Mená. A napokon sú inšpiratívne aj jeho dve mená. Hebrejské meno Júda znamená horlivý spolupracovník, aramejské meno Tadeáš sa dá zase preložiť ako chvályhodný, veľkodušný. Buď horlivým, chvályhodným, veľkodušným spolupracovníkom. Boha i ľudí.
 |
| https://shrineofstjude.org/the-shrine/st-jude/ |
Každý sa usiloval dotknúť sa ho. A niektorým sa to aj podarilo. Ostatným asi nie. Na to tam bolo tých ľudí priveľa. Ale boli tam aj tí, ktorých si Ježiš vybral ako svoje predĺžené ruky. Ako napríklad Júda Tadeáš, láskavý muž, ochotný vždy pomôcť, horlivý spolupracovník, ktorý sa síce nehrnie dopredu, ale je chvályhodný a veľkodušný, viac počúva ako rozpráva a v správny čas kladie tie správne otázky.
Aj dnes sa motá po svete veľa ľudí, ktorí sa potrebujú dotknúť Ježišovej predĺženej ruky. A čakajú na niekoho ako Šimon, Ondrej, Jakub, Ján, Júda Tadeáš... Čakajú na teba.
