CR-29 ST
Ľudia si Boha a jeho postoj k nám predstavujú rôzne. Pre niektorých je Boh (alebo Kristus) ten, čo nám chce niečo zobrať. A je jedno, či sú to nejaké tie drobné radosti ako káva alebo pozeranie telky; niektoré vybrané príjemnosti, ktoré sú vyslovene ovocím hriechu (asi netreba vysvetľovať); alebo nám berie milovaného človeka (smrť). Pocit trpkosti pri tomto falošnom obraze je rovnaký, Boh je zlodej, na ktorého príchod sa treba dobre pripraviť.
Alebo je Boh pán, ktorý striehne na každú chybu. A ja sluha tŕpnem pri predstave, že môže kedykoľvek prísť a účtovať. To je ďalšia pochybná predstava, Boh prísny zamestnávateľ, stretnutie s ktorým treba čo najviac oddialiť.
Alebo je Kristus priateľ, ženích, brat... proste niekto, koho sa nevieme dočkať. Nie preto, čo robí, dáva alebo berie. Preto, že je to jednoducho on.
Zaujímavé, že Ježiš v podobenstvách z dnešného evanjelia tú prvú (medzi nami celkom falošnú), ani druhú (v tomto prípade skôr pokrivenú) predstavu nijako nekoriguje. Niekedy totiž človek vie, že Boh je láskavý a dobrý Otec, že Ježiš je náš brat... Počul to už tisíc krát a úprimne tomu verí. Ale jeho pocity sú presne opačné a napriek tomu čo vie sa stále Boha bojí. Samotné informácie mu nepomáhajú. Jeho srdce to proste cíti inak, ako mu to hovorí jeho hlava i ľudia naokolo. Čo vtedy?
Žiješ s pocitom, akoby bol Boh zlodej, ktorý ti chce niečo zobrať? Vieš a veríš, že to tak nie je, ale pocity neodchádzajú. Tak ich využi a pripravuj sa na jeho príchod. Nepomáha pocit radostného očakávania, tak zapriahni svoj strach.
Alebo máš stále podvedomé obavy čo bude, až príde Boh účtovať, hoci vieš a veríš, že je milosrdný a milujúci, strach cítiš tak či tak. Tak ho využi. Je lepšie keď si verný v tom, čo robíš zo strachu, ako nebyť verný vôbec.
Niekedy to tak proste je, svoje pocity nezmeníme lúsknutím prstov. Ale pokiaľ nám nebránia v konaní dobra, možno sa ich podarí osedlať ako divého koňa. Lepšie konať dobro alebo byť verný zo strachu, ako ho nekonať vôbec len preto, že emócie nám práve veľmi nepomáhajú...
