Sedembolestná Panna Mária
Dnešné liturgické čítania sa spájajú s tromi miestami: Mária pri kríži, s komunitou a takpovediac na pranieri. To tretie slovo sa v biblických čítaniach nenachádza, ale v celku vystihuje to, čo je vyjadrené opisne.
Pri kríži. Začnime tak, ako začína dnešné evanjelium: "Pri Ježišovom kríži stála jeho matka, sestra jeho matky, Mária Kleopasova, a Mária Magdaléna." Mária stojí pri kríži. Byť pri kríži je dôležité.
Veď to poznáme aj sami.
- Jedna mama mi raz rozprávala, že stratila dôveru vo svojho manžela a nevie to zmeniť. Kedy sa to v nej zlomilo? Pred pár rokmi keď prišla o dieťatko a on tam nebol. Nie fyzicky, nie že by neprišiel za ňou do nemocnice a tak. Nebol pri nej myšlienkami a srdcom. Inak skvelý manžel do dobrého počasia. Ale ona od neho potrebovala, aby stál aj pri jej kríži.
- Alebo jeden môj kolega, pán farár, ktorý sa, našťastie v dobe už minulej, celkom potešil covidovému locdownu. Zbalil sa, zamkol faru a urobil si dlhú dovolenku. Natiahol si to aj po prvom uvoľnení, lebo však mať omšu pre šiestich ľudí sa neoplatí. Niektorí jeho farníci hovorili, že ich opustil. Nečakali od neho, že bude porušovať pravidlá ani nežiadali, aby robil videá alebo stream z každej omše. Potrebovali len vedieť a cítiť, že je s nimi. Necítili. Nebol pri nich.
Niektorí ľudia sú priateľmi do dobrého počasia. Sú skvelí, ochotní, láskaví, zábavní... Ale keď to začne byť ťažké, nepríjemné, otravné (alebo by som mohol povedať, že keď sme nepríjemní a otravní), proste keď je zlé počasie, sú bezradní. A potom sú priatelia do každého počasia. Keď je dobre, sú obyčajne v ústraní. No keď ti leje za krk, sú to oni, kto stojí v daždi s tebou a drží dáždnik. Hoci oboch to aj tak nezakryje. Ale sú tam. Kto stojí pri tebe? Kto sú tvoji priatelia do zlého počasia? Spomeň si na nich.
A teraz to skúsme otočiť: do akého počasia sa hodíš ty? Kde stojíš? Mária nás učí stáť pri kríži. A myslím, že by sme zneuctili jej odkaz, keby sme si z jej príkladu zobrali len postávanie pri Ježišovom kríži. Nakoniec, to je len socha alebo obraz, veď Ježiš žije, Kristus vstal z mŕtvych. Pri jeho kríži sa zastavíme, inšpirujeme, poučíme ako stáť pri krížoch bratov a sestier. A ideme ďalej. Kde stojíš? Pri kom práve stojíš?
S komunitou. O druhom mieste, Máriinom i našom, čítame v Skutkoch apoštolov (prvé čítanie): "Vystúpili do hornej siene..." To je večeradlo, miesto stretnutí prvej kresťanskej komunity. "Všetci jednomyseľne zotrvávali na modlitbách spolu so ženami, s Ježišovou matkou Máriou a s jeho bratmi." Som vďačný za tieto slová, pretože ilustrujú podstatnú, a zdá sa mi že v poslednej dobe prehliadanú, črtu kresťanstva. Kresťanmi sme spolu s inými kresťanmi. Istým spôsobom akoby človek sám, izolovaný, ani nemohol byť kresťanom. Aj preto sa pri liturgii titulujeme oslovením bratia a sestry. Ak nemám brata ani sestru, nemôžem byť bratom.
S kým prežívaš svoju vieru? V jednej farnosti som sa ľudí pýtal, s kým sa môžu rozprávať o svojej viere, o tom, čo spoznali pri modlitbe, čo zažili s Bohom, o svojich neistotách a radostiach z viery. Väčšina z tých asi štyridsiatich ľudí, mimochodom každý deň na svätej omši, tvrdila, že nemá nikoho, že sú na to sami.
A opäť to trochu otočíme: Kto prežíva svoju vieru s tebou? Kto ti môže natoľko dôverovať, že si mu aj v tomto sestrou či bratom?
Na pranieri. Pri treťom mieste si musíme vystačiť s opisom. Peter v druhom čítaní hovorí, kde je ďalšie miesto kresťana: "Milovaní, radujte sa, keď máte účasť na Kristových utrpeniach... Len nech nik z vás netrpí ako vrah alebo zlodej, alebo zločinec, alebo sliedič. Kto však trpí ako kresťan, nech sa nehanbí, ale nech oslavuje Boha týmto menom." Ono to nie je na prvé ani druhé počutie žiadna radostná perspektíva. Ale je jasné, že niečo také ako kresťan bez ťažkostí, alebo kresťan, ktorého budú všetci milovať a obdivovať, neexistuje. Ak ti niekto sľubuje pohodlný, jednoduchý, bezstarostný a bezbolestný život..., tak je to politik pred voľbami. My kresťania vieme, že takto to nefunguje.
Spoľahlivé správy o tom nemáme, ale vieme si celkom predstaviť spoločenské postavenie Márie po Ježišovej smrti. Matka syna, ktorý bol popravený tým najpotupnejším spôsobom. Predsudky, opovrhovanie, odsudzovanie..., toho sa jej asi dostalo až až.
Ako prežívaš svoje kríže? Peter upozorňuje, že kresťan prežíva trápenia inak ako vrah, zlodej, zločinec a sliedič.
***
Pozvali ma na hody do farnosti Martin - Sever. A tak mi nedalo nespýtať sa na ich farnosť:
Od Márie sa učíme stáť pri kríži, byť s ostatnými, niesť utrpenia ako kresťania. A ako je to s vašou farnosťou?
- Stojí vaša farnosť pri tebe v tvojich krížoch a krízach? A stojíš ty pri farnosti? To sú otázky, ktoré mi spontánne napadnú ako prvé. Ale skutočne zásadná otázka je iná: Stojí vaša farnosť pri kríži ako Mária? Myslím tým pri každom jednom kríži svojich synov a dcér. Budujte farnosť, ktorá je ako Mária: "Pri Ježišovom kríži stála jeho matka, sestra jeho matky, Mária Kleopasova, a Mária Magdaléna."
- Je vaša farnosť len miestom, kde sa kresťania stretávajú, niečo ako to večeradlo z prvého čítania? Alebo je farnosť komunitou, ktorá sa stretáva tak, ako tá Jeruzalemská? Budujte farnosť, ktorá je ako Mária - spolu: "Všetci jednomyseľne zotrvávali na modlitbách spolu so ženami, s Ježišovou matkou Máriou a s jeho bratmi."
- A ako znášate ťažkosti? "Len nech nik z vás netrpí ako vrah alebo zlodej, alebo zločinec, alebo sliedič," s frflaním, hundraním a kdečím ešte horším... Nech vaša farností aj v krízach oslavuje Boha menom kresťan.
