CR-16 ŠT
"Nehádaj sa s blbcom, nemôžeš vyhrať!" hovorieva jeden môj kamarát. "On je v blbosti skúsenejší." (Sú tam tie úvodzovky, ale pre istotu: ten blbec je v blbosti skúsenejší, nie kamarát.)
Ježiš sa s nimi neháda. Aspoň nie s tými z dnešného evanjelia, myslím s tými, čo "hľadia, a nevidia, počúvajú, a nepočujú, ani nechápu", pretože "oči si zavreli, aby očami nevideli a ušami nepočuli, aby srdcom nechápali a neobrátili sa".
Ježiš sa s nimi neháda. On s nimi hovorí v podobenstvách. Pretože podobenstvá sú ako semienka. Človek z nich nemusí úžitok hneď. Ale keď príde ten správny čas, semienka vypučia, zapustia korene, vyrastú, rozkvitnú a prinesú úrodu. O tok, o päť, alebo o päťdesiat...
Podobenstvá, obrazy, symboly, príbehy, to sú spôsoby, ako hovoriť ľuďmi napriek tomu, že teraz nemôžu alebo nechcú vidieť, počuť, rozumieť... Dnes zaseješ do srdca myšlienku. A až príde správny čas, ona vyklíči.
Robia to tak rodičia, ktorý rozprávajú alebo čítajú deťom rozprávky. Myslím tie rozprávky, ktoré sú podobenstvami, lebo sú aj také, ktoré majú za cieľ len zabaviť, zaujať.
Tam, kde sa nedá inak, hovor v podobenstvách. Možno raz vyklíčia. A je to určite praktickejšie, než sa hádať.