CR-16 PO
"Učiteľ, chceme vidieť nejaké znamenie od teba", hovoria Ježišovi zákonníci a farizeji. Ale Ježiš sa ku ich požiadavke stavia odmietavo. Prečo vlastne? Veď znamenia posiľňujú vieru. Tak okomentuje napríklad evanjelista Ján premenenie vody na víno v Káne: "Toto urobil Ježiš v Káne Galilejskej ako prvé zo znamení a zjavil svoju slávu. A jeho učeníci uverili v neho."
Znamenia posilňujú a rozhojňujú už existujúcu vieru. Tak v čom je potom problém? Vo viere. Zdá sa, že naši farizeji a zákonníci už svoju vieru majú: Veria, že Ježiš je nebezpečný. Akékoľvek znamenie ich vieru len posilní. Teraz veria, že je nebezpečný, lebo je podvodník. Potom, zoči voči nespochybniteľnému zázraku, by možno uverili, že je posadnutý zlým duchom.
Alebo Židia a Egypťania z dnešného prvého čítania. Videli tie isté znamenia, trpeli tými istými ranami, vstúpili do toho istého Červeného mora a "vody boli pre nich ako múr na ich pravici a ľavici." Tým prvým znamenia pomohli, utvrdili ich vo viere a oni prešli na druhú stranu. Tých druhých to utvrdilo vo viere, že Izraelitov treba prenasledovať za každú cenu. A tak aj dopadli. Pán ukázal "svoju slávu na faraónovi i na jeho vozoch a jazde."
Opatrne so znameniami. Pretože fungujú ako majú: posilňujú v človeku to, čo v ňom je. Vieru - to je fajn. Ale aj povery, alebo nevieru. A na to nie sú určené.
Preto Ježiš hovorí, že "zlé a cudzoložné pokolenie" dostane "len" znamenie slova, ohlasovania, rozsievača slova, dobrého semena, o ktorom počúvame posledné dve nedele.
Nenaháňaj sa za znameniami. Nechaj proste vyrásť zasiate Slovo. A prines úrodu.
