CR-14 ŠT
Život Jozefa Egyptského z dnešného prvého čítania je dynamický ako na húsenková dráha, raz hore, potom prudko dolu, a zase hore a dole..., to všetko v rýchlom slede. Bol najmladší - nič moc. Ale ockov maznáčik - super. Bratia ho predali do otroctva - hrozné. Ale dostal sa do dobrej rodiny, pán si ho obľúbil a dôveroval mu - skvelé. Lenže potom sa zapáčil aj pánovej manželke. Až moc. Skúsil byť čestný, a skončil vo väzení. Bez šance na slobodu. Ale ohúril správcu väzenia, takže aj tam, v rámci možností, spravil kariéru. Dokonca vyložil správne sen jednému z dôležitých faraónových sluhov. A ten, keď ho prepúšťali, sľuboval, že sa za Jozefa prihovorí. Paráda. Až na to, že dotyčný zabudol. Na celé roky. Až raz si konečne spomenul a súhrou okolností sa Jozef stal ministrom hospodárstva, financií a ešte neviem čoho. To bolo v dobrých rokoch. Ale Jozef vedel, že moc času nemá, o sedem rokov sa vozík jeho života zase prepadne na dno. Príde bieda. A takto to išlo stále, hore a dole... Nečudoval by som sa, keby mal z toho aj rovnaký pocit, aký má človek z húsenkovej dráhy.
Keby sme zobrali ľubovoľný výsek Jozefovho života, buď by sme mu závideli, aké má šťastie, alebo ho ľutovali pre smolu, ktorá sa mu lepí na päty. Keby bol Jozef pesimista, dokonale by si pamätal všetky tie temné dná, na ktoré narazil. Keby bol naivným optimistom, dno by odignoroval a sústredil sa len na svoje vrcholy.
Ale Jozef nerobí ani jedno, ani druhé. Všimnite si, ako interpretuje svoj život on. Keď konečne prezradil bratom svoju skutočnú identitu, oni majú strach i výčitky svedomia. Nečudo, veď predali svojho brata do otroctva, pretože im nebol dosť dobrý. On je teraz minister, oni prišli žobrať o jedlo. Keby vedeli, že je to on, radšej by zomreli od hladu.
Jozefova reakcia je inšpiratívna: "Ja som Jozef, váš brat, ktorého ste predali do Egypta", hovorí. "No netrápte sa a nesužujte, že ste ma predali do tejto krajiny, lebo to ma Boh poslal pred vami do Egypta na vašu záchranu."
- Netvrdí, že sa nič nestalo, nepopiera, ani neskrýva ich vinu.
- Nehovorí, že to nebolo také hrozné, nezľahčuje, ani neprikrášľuje.
- Je vecný, nabáda ich, aby sa k veci postavili čelom, svoju vinu prijali a niesli. Hovorí: "Ja som Jozef, váš brat, ktorého ste predali do Egypta."
- Odpúšťa a chce, aby bratia odpustenie prijali: "Netrápte sa a nesužujte, že ste ma predali do tejto krajiny."
- Nepoukazuje na jednotlivé okamihy (zrada, otroctvo, väzenie...), vyzdvihuje celok: "To ma Boh poslal pred vami do Egypta na vašu záchranu."
Tak to je, niektoré momenty jazdy na húsenkovej dráhe sú otrasné a iné výnimočné. No podstatné je, že je to jazda. V prípade húsenkovej dráhy nevedie nikam (tu moja analógia zlyháva). V prípade života je to jazdy, ktorá vedie k cieľu: "To ma Boh poslal pred vami..." Sústreď sa na cieľ.
