CR-12 PO
V dnešnom prvom čítaní dáva Boh Abramovi zbierku prisľúbení, ktoré naozaj stoja za to. Hovorí:
"Urobím z teba veľký národ a požehnám ťa, oslávim tvoje meno a budeš požehnaním. Požehnám tých, čo ťa budú žehnať, a prekľajem tých, čo ťa budú preklínať. V tebe budú požehnané všetky pokolenia zeme." A o kúsok ďalej: "Túto krajinu dám tvojmu potomstvu."
Je to celkom slušná kopa slovies. Boh sľubuje, že:
- Urobí z Abrama veľký národ;
- požehná ho;
- oslávi jeho meno;
- spraví ho požehnaním pre všetkých ľudí všetkých čias;
- požehná tým, ktorí budú žehnať Abramovi a spočíta to tým, ktorí budú Abrama preklínať;
- dá krajinu Abramovi a jeho potomkom.
Na druhej strane od Abrama Boh na požaduje len jedno. Totiž aby vytvoril podmienky, v ktorých ho bude môcť Boh požehnať, osláviť a urobiť požehnaním. Žiada od neho, aby odišiel z a od, do: "Odíď zo svojej krajiny, od svojich príbuzných a z domu svojho otca do krajiny, ktorú ti ukážem." Je potrebné, aby Abram odišiel:
- Zo svojej krajiny - teda aby opusti zaužívané chodníčky;
- od svojich príbuzných - teda aby pretrhol väzby, ktoré mu bránia otvoriť sa požehnaniu a stať sa požehnaním (niektorí biblisti hovoria, že bezprostrednou príčinou Abramovej emigrácie bol zápas o monoteizmus);
- do krajiny, ktorú mu ukáže Boh - teda aby nasledoval jeho vôľu.
Postav sa v duchu na miesto Abrama. Možno aj tebe Pán hovorí: odíď, aby som ťa mohol urobiť požehnaním. Odkiaľ? Od čoho a koho? Kam a ku komu?