Svätí Peter a Pavol
Neviem, či ste si to všimli, ale dnes je to celé o väzňoch. V dnešnom prvom čítaní Lukáš (autor Skutkov apoštolov) spomína hneď dvoch. Petra, ktorý skončil vo väzení, pretože je apoštolom Ježiša Krista. A kráľa Herodesa, ktorý si svoje väzenie nosí so sebou všade, kam sa pohne.
Väzeň Herodes nesedí vo väzení za svoje zločiny, hoci by si to zrejme zaslúžil. Navonok je slobodný a sám môže súdiť iných. No vo svojej hlave je väzňom, je väzňom davu. "V tom čase kráľ Herodes položil ruky na niektorých príslušníkov Cirkvi a mučil ich. Jánovho brata Jakuba zabil mečom. A keď videl, že sa to Židom páči, rozkázal chytiť aj Petra." Kráľ, ktorý vo vážnych veciach rozhoduje podľa toho, čo sa páči ľudu, nie je kráľ. Je slaboch. Mohol by byť dvorným šašom, ale za kráľa sa nehodí. Nikdy sa vo vážnych veciach nerozhoduj podľa toho, či sa to tvojmu okoliu bude páčiť, alebo nie.
Naproti tomu väzeň Peter má aj vo väzení dobrý spánok, takže aj anjel vysloboditeľ má problém zobudiť ho. "Tu zastal pri ňom Pánov anjel a v miestnosti zažiarilo svetlo. Udrel Petra do boku, zobudil ho a povedal: „Vstaň rýchlo!“ A reťaze mu spadli z rúk."
Peter je pevný. Je tam, kde má byť. Nerozhoduje sa podľa toho, čo sa páči väčšine. Rozhoduje podľa toho, čo žiada Kristus. Je skalou, na ktorej Kristus buduje svoju Cirkev. Urob Krista základom svojich rozhodnutí a nasleduj ho.
Väzeň Pavol. Aj Pavol, muž, ktorý píše list svojmu spolupracovníkovi Timotejovi (druhé čítanie), je väzeň. Je v cele v Ríme ako dajaký zločinec, všetci ho opustili a v čase písania listu je pri ňom iba Lukáš. Pavol čaká, že bude odsúdený a popravený. A predsa z jeho riadkov cítiť veľkú vnútornú slobodu. Pretože Pavol je bežec na dlhé trate a vie, že sa blíži k cieľu. Timotejovi píše: "Dobrý boj som bojoval, beh som dokončil, vieru som zachoval. Už mám pripravený veniec spravodlivosti, ktorý mi v onen deň dá Pán, spravodlivý sudca." Maj stále na zreteli cieľ svojho života. Najmä, keď sa boríš s ťažkosťami. Pomáha to.
Traja muži: slaboch, ktorý sa rozhoduje podľa toho, čo sa páči davu, skala a bežec. Tým prvým sa už netreba zaoberať, nemá nás totiž čo užitočné naučiť. Ale tí dvaja, ich príklad je inšpiratívny...