VN-05 PO
Pred chvíľkou som dobalil ruksak, chystám sa na jednu milú, turisticko - duchovnú akciu. V sedle pod Hnilickou Kýčerou sa stretnú pútnici z Rajeckej doliny a z Turca na spoločnej svätej omši pri kríži, ktorý tam pred rokmi obnovila partia dobrovoľníkov.
Ale späť k tomu baleniu. Kvôli omši beriem so sebou viac vecí, než na bežnú túru. A tak som pozorne triedil, čo je potrebné a čo zbytočné... No hoci každé deko zaváži, aj tak beriem so sebou jednu či dve drobnosti, ktoré nie sú potrebné, ale sú milé a teda nie až tak celkom zbytočné :-)
Pripomenulo mi to myšlienku z dnešného prvého čítania. Pavol a Barnabáš boli na misii v Lystre a v jednej chvíli urobil Boh skrze nich zázrak uzdravenia. No domáci si to mylne vyložili, misionárov identifikovali ako vtelenia svojich božstiev Jupitera a Merkúra a chystali sa im priniesť obetu. Keď Barnabášovi a Pavlovi došlo, volali na nich: "Hlásame vám evanjelium, aby ste sa od týchto márností obrátili k živému Bohu, ktorý stvoril nebo a zem i more a všetko, čo je v nich."
Nie je márnosť ako márnosť. Schválne som si to pozrel v slovníku. Slovo márnosť neoznačuje len zbytočnosť, daromnosť alebo neužitočnosť, ale aj pominuteľnosť. Aj kytica ruží je pominuteľná. Veď sú drahé, ani na šalát sa nehodia a do týždňa zvädnú. Ale každá žena vie, že kvety nie sú nikdy zbytočné. A aj niektorí muži to tušia ;-)
Mnohí ľudia sa dnes cítia preťažení, unavení, zgniavení životom. Možno je čas nazrieť do toho pomyselného ruksaku každodennej rutiny, trochu to všetko prebrať a vytriediť tie márnosti, ktoré len zaťažujú. Ako ich rozlíšiť? Najlepšie podľa toho, či je tá ktorá vec pomôckou, či smerovníkom na ceste k živému Bohu, alebo je len zbytočnou záťažou.
Urob si tú revíziu. Potom sa "postav rovno na nohy" ako uzdravený z prvého čítania. A vykroč s novou radosťou.
