VN-04 NE A
"Čo máme robiť?", pýtajú sa Židia Petra v dnešnom prvom čítaní. Dobrá otázka. A stojí za to všimnúť si odpovede, ktoré ponúka dnešná liturgia slova.
"Robte pokánie" odpovedá Peter. "Nech sa dá každý z vás pokrstiť v mene Ježiša Krista na odpustenie svojich hriechov a dostanete dar Svätého Ducha." A ešte dodá: "Zachráňte sa z tohoto zvrhlého pokolenia!" Rozložme si to na jednotlivé časti, aby to bolo pre nás stráviteľnejšie.
- Robte pokánie - Ach jaj, už zase. Stále sa nám to pripomína, počúvali sme to celé pôstne obdobie. A už je to tu zas. Zrejme naozaj potrebujem robiť pokánie, t.j. priznať si chybu, prosiť o odpustenie, prijať odpustenie, napraviť, čo sa dá a zmeniť svoje postoje a správanie. V čom?
- Nech sa dá každý z vás pokrstiť v mene Ježiša Krista. Paráda, splnené. Ešte že to za mňa urobili rodičia kedysi dávno. Ktovie, či by som sa len tak ľahko odhodlal, či by som veľmi neotáľal...
- Dostanete dar Svätého Ducha. Splnené. Si pokrstený a pobirmovaný a to znamená, že máš znak Ducha. Lenže mať nie je to isté, ako (po/u/)žiť. Ďalším krokom je žiť v Duchu Svätom v zmysle vyznania "verím ti, Duch Svätý..."
"Zachráňte sa," vystríha Peter. Ale ako? Pozrime sa na žalm, ktorý nasleduje za prvým čítaním. "Pán je môj pastier, nič mi nechýba: pasie ma na zelených pašienkach."
- Vodí ma k tichým vodám. Nechaj sa ním viesť, poslúchaj ho ako ovca pastiera. Ale pozornejšie.
- Nebudem sa báť zlého. Tak sa neboj. No dobre, strach je emócia, a tých sa človek len tak ľahko nezbaví. Vlastne pokúšať sa o to je dosť nebezpečné. Ale strach môže byť aj životný postoj. A to je skutočný problém. Vzdaj sa ustráchanosti, ver mu. V takých chvíľach dobre padne vyznať spolu so žalmistom: "Nebudem sa báť zlého, lebo ty si so mnou."
- Tvoj prút a tvoja palica, tie sú mi útechou. Ani nejde o emócie veď kto by sa už len utešoval tým, že niekto nad ním stojí s palicou... Ide o postoj: "Verím ti. A pôjdem s tebou kamkoľvek, aj keď nebudem rozumieť, aj keď to bude pre mňa ťažké..."
- Budem bývať v dome Pánovom. Tak bývaj. Mimochodom kráľ Dávid (autor žalmu) nemal pod výrazom "Pánov dom" na mysli nebo. Myslel na chrám, ktorý chcel postaviť v Jeruzaleme. Predstavoval si, že tam bude často prichádzať. Jemu sa to nepodarilo, chrám napokon postavil až jeho syn Šalamún. Teba také ťažkosti nečakajú.
- Dobrota a milosť budú ma sprevádzať. Výborne. Nech každý tvoj skutok sprevádza tvoja dobrota a Božia milosť, rozumej pomoc.
"Čo máme robiť?", môžeme sa pýtať ďalej. A Peter, tento raz v druhom čítaní, má ďalšiu odpoveď. Vložil ju do krásneho hymnu: "Kristus trpel za vás a zanechal vám príklad, aby ste kráčali v jeho šľapajach." Všímaj si Ježiša Krista, uč sa od neho, napodobňuj ho, kráčaj v jeho šľapajách.
- On sa nedopustil hriechu, ani lesť nebola v jeho ústach. Rozhodni sa rozhodne odmietnuť každý hriech a ľstivosť. Hlavne tie svoj hriech.
- Keď mu zlorečili, on nezlorečil. Ťažká vec. Ale osvojiť si čnosť miernosti a trpezlivosti sa oplatí.
- Keď trpel, nevyhrážal sa. Vydržal. Vydrž, bez hrozieb, nadávok, hundrania či mrazivého ticha.
- Vyniesol naše hriechy na svojom tele na drevo. Teda vzal na seba naše zlyhania. Zober niekedy na seba to, čo tí druhí niesť nevládzu...
Ale "čo máme robiť?" Veď aspoň polovica tých vecí presahuje naše sily a vytrvalosť. Pri kope z tých vecí musím s hanbou priznať, že to nedávam.
Čo na to Ježiš? V dnešnom evanjeliu hovorí: "Ja som brána." Ja som brána k tým druhým. Varuje pred tými, čo skúšajú inokade, vlastnými silami skúšajú preliezť alebo podliezť plot. Ježiš je tvoja brána k druhým. Nepodliezaj. Preber všetky svoje ťažkosti a pochybnosti s ním.
