VN-02 NE A
Ako vznikla nedeľa? A načo je dobrá? Nekonečné debaty o nedeľnom predaji naznačujú, že sa potrebujeme vrátiť ku koreňom nedele. Inšpiráciou môže byť dnešné evanjelium a prvé čítanie. Čo nám hovoria?
Prvý deň v týždni. "Večer v ten istý prvý deň v týždni, keď boli učeníci zo strachu pred Židmi zhromaždení za zatvorenými dverami, prišiel Ježiš", hovorí evanjelista Ján. Ten deň je dňom Ježišovho zmŕtvychvstania, keď ženy našli prázdny hrob, Peter a Ján vošli dnu a videli len plachty a Mária Magdaléna tak vystískala Zmŕtvychvstalého, že Ježiš jej s úsmevom musel povedať: "Už ma (toľko) nedrž!"
Židom ten deň nestál ani za to, aby ho pomenovali. Meno mala iba sobota, ostatné dni sa museli uspokojiť s číslovkou. Teda s výnimkou piatku, ktorý volali prípravným dňom, pripravovali sa na sobotu. Preto Ján hovorí o prvom dni, lebo ten deň nemal meno. To mu dali až kresťania. Začali ho volať Deň Pána. Na rozdiel od Rimanov, pre ktorých to bol Deň Slnka.
Ale aj názov Prvý deň stojí za zamyslenie. Lebo tá prvá (Veľkonočná) nedeľa je začiatkom nového usporiadania sveta. A každá nedeľa je pre nás novým začiatkom, vykročením do ďalšej etapy na Ceste.
Prišiel Ježiš. Druhý dôvod prečo je nedeľa dôležitá je, že v nedeľu "prišiel Ježiš." V tú prvú, aj druhú. Ako hovorí Ján ďalej: "O osem dní boli jeho učeníci zasa vnútri a Tomáš bol s nimi. Prišiel Ježiš." Odvtedy sa pokrstení každú nedeľu "vytrvalo zúčastňovali na učení apoštolov a na bratskom spoločenstve, na lámaní chleba a na modlitbách", ako o tom svedčí dnešné prvé čítanie. A robíme do dodnes, presvedčení, že každú nedeľu Ježiš prichádza v Slove a Eucharistii (to je téma, ktorá sa objaví v evanjeliu budúcu nedeľu), či v spoločenstve Cirkvi...
Ďalším dôvodom pre nedeľu sú pokoj, radosť, poslanie, odpustenie a dar Ducha Svätého. Keď Ježiš prišiel medzi učeníkov, povedal im: "Pokoj vám!" Učeníci sa zaradovali, keď videli Pána a on im dal poslanie: "Prijmite Ducha Svätého. Komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené..." Potrebujeme nedeľu, lebo Kristus nám prináša pokoj, radosť. V nedeľu dostávame poslanie, vyjadrené v skratke na konci liturgie slovami "Iďte v mene Božom!" Poslanie, ktoré zahŕňa odpustenie a milosrdenstvo, teda niečo, čo je pre nás ťažké, ale prečo zároveň dostávame silu - Ducha Svätého.
Zatvorené dvere. Prečo tomu ostatní nerozumejú? Prečo ľudia okolo nás neslávia nedeľu, prečo nevidia rozdiel medzi nedeľou a ostatnými dňami? Možno preto, že nevyzeráme ako ľudia, čo v nedeľu stretli Ježiša, neprinášame pokoj, radosť či odpustenie...
Zrejme vyzeráme skôr ako ľudia, ktorí chcú druhých obrať o slobodu, relax, teplé rožky alebo možnosť zarobiť na príplatkoch za nedeľnú prácu.
Samozrejme že nedeľa je dôležitejšia ako čerstvé rožky a človeku dá nekonečne viac, než je hodnota príplatkov. Ale na nás samých to nevidno, náš život pre nich nie je príťažlivý. Rozhodne nie tak príťažlivý, ako voňavé rožky a vidina príplatku.
Bojím sa, že nepomôžu príkazy a zákazy. Aj to naznačuje dnešné evanjelium. Nie náhodou sa nedeľné stretnutia diali za zatvorenými dverami. Bohoslužba bola tajná, nemal na ňu prístup nikto, kto nebol pokrstený. Ba nepokrstení ani len nevedeli, že niečo také existuje, hoci sa nedeľná bohoslužba (ako tá z prvého čítania) slávila v súkromných domoch, kostoly vtedy ešte neboli. Nebolo to len kvôli hrozbe prenasledovania ale aj preto, že to jednoducho nemohli pochopiť. Kto neuverí, nepochopí.
Dnešné prvé čítanie je nádherné. "Všetci, čo uverili, boli pospolu a všetko mali spoločné... Po domoch lámali (eucharistický) chlieb a s radosťou a úprimným srdcom požívali pokrm (Eucharistiu). Chválili Boha a boli milí všetkému ľudu."
Neprikazovali, nezakazovali, nehnevali sa a nefrflali. Nikomu to nevešali na nos, len sa v pokoji stretávali na nedeľnej liturgii, čerpali z nej pokoj a silu, s radosťou napĺňali svoje poslanie a boli milí ku tým, čo nemohli rozumieť. A každú chvíľu sa našiel niekto nový, kto chcel žiť ako oni. Ich život a prežívanie nedele boli inšpiratívne.
Je to ako s Tomášom. "Tomáš, jeden z Dvanástich, nazývaný Didymus, nebol s nimi, keď prišiel Ježiš. Ostatní učeníci mu hovorili: Videli sme Pána." On im neveril, myslel si, že sa zbláznili, uťahujú si z neho, majú preludy alebo sú možno v moci nejakého démona... Ale bolo na nich a v nich niečo, čo ho napriek tomu ďalšiu nedeľu pritiahlo. Zrejme z nich, z ich správania, z premeny, ktorá sa s nimi udiala, skôr vycítil než porozumel, že videli Pána. Tak či onak "o osem dní boli jeho učeníci zasa vnútri a Tomáš bol s nimi. Prišiel Ježiš, hoci dvere (jeho srdca) boli zatvorené."
Bol s nimi. Nie preto, že mu to prikázali. Preto, že ho pozvali. A urobili to tým správnym spôsobom. Ten si potrebujeme osvojiť.
