Obrátenie svätého Pavla, apoštola
Evanjelium podľa Marka má dva závery. Nie je to nič zvláštne, podobne je to aj s Jánovým evanjeliom. Zdá sa, že spis, ktorý pripisujeme Markovi, končil ôsmym veršom 16. kapitoly. Aspoň je tomu v mnohých starobylých opisoch a prekladoch, ktoré sa zachovali. Ibaže je to taký záver – nezáver. Končí totiž rozprávaním o tom, že ženy (Mária Magdaléna a Mária Jakubova i Salome) „vyšli a utekali od hrobu, lebo sa ich zmocnila hrôza a strach. A nepovedali nikomu nič, lebo sa báli“ (Mk 16,8). Prišli ku hrobu, stretli anjela, ten ich poslal za učeníkmi, aby im povedali, že majú ísť do Galiley. Ale ženy sa báli, tak nepovedali nikomu nič.
Takto skutočne mohlo končiť evanjelium podľa Marka. Možno mu došiel pergamen, minul sa atrament alebo nápady. Takto môže skončiť kniha, a je to v poriadku. Ale keby tak skončila Ježišova misia, bola by to katastrofa.
Niektorý z kopistov, ktorí evanjelium prepisoval, zrejme preto pridal ešte jeden veršík: „Všetky príkazy bez meškania oznámili (ľuďom) okolo Petra. Potom aj sám Ježiš od východu až po západ vyslal prostredníctvom nich svätú a nehynúcu zvesť o večnej spáse. Amen." (Marek. Komentár k Novému zákonu, s. 972.)
Uznáte, že to už znie lepšie. To už je skutočný záver. Nájdeme ho v niektorých starých opisoch evanjelia. Ale myslíme, že to nie je inšpirovaný verš, hoci na ňom nie je nič zlé. A preto ho v evanjeliu ani nemáme.
Máme tam ale iný záver, dlhší, ktorý dosvedčujú dôveryhodné staroveké pramene. Hovorí sa o ňom o tom, ako sa Márii Magdaléne zjavil sám Ježiš a aj on ju poslal za apoštolmi. Neverili jej. A neverili ani Emauzským učeníkom. Takže sa mi nakoniec zjavil osobne a vytkol im ich neveru a tvrdosť srdca. Má im za zlé, že neuverili tým, čo ho videli vzkrieseného. A potom, čo im to vytkne, ich pošle:
„Choďte do celého sveta a hlásajte evanjelium všetkému stvoreniu. Kto uverí a dá sa pokrstiť, bude spasený; ale kto neuverí, bude odsúdený.“
Kto neuverí. Samozrejme že budú takí, čo neuveria. Keď neverili samotní Jedenásti a neverili ani Márii Magdaléne…, nemôžu čakať, že im budú hneď všetci veriť.
Kto neuverí, bude odsúdený. Ale nie učeníkmi. Súd si vyhradzuje Boh pre seba, kresťania sa nemajú pri zdržovať nejakými súdmi.
Choďte. Nemajú na to čas, pretože musia ísť. Z imperatívu „Choďte!“ cítiť maximálnu naliehavosť.
- Celý svet. Zároveň im určuje aj cieľovú destináciu: celý svet. Teda nie je žiadne miesto, ktoré by mohlo byť vynechané.
Hlásajte. Druhý imperatív hovorí, čo je ich úlohou. Majú hlásať.
- Všetkému stvoreniu. Komu? Všetkým a všetkému. Ak by sme objavili nejakých mimozemšťanov, bezpochyby aj im. Ale tak ďaleko zatiaľ nie sme. Ľudí, ku ktorým sa nedostalo evanjelium, je pomerne dosť dokonca aj medzi nami katolíkmi.
- Evanjelium. Našou úlohou nie je hlásať hriech, ale odpustenie. Nemáme ohlasovať trest, ale radostnú správu. Neohlasujeme diabla ani to, čo vieme od neho. Ohlasujeme Krista.
Kto uverí a bude pokrstený, bude spasený. Kto uverí evanjeliu, ktoré sme hlásali.
- Uverí evanjeliu. Ak začíname od príkazov a zákazov, odsudzujeme naše ohlasovanie na neúspech. Chceli by sme zakázať potraty. Ale to vlastne nie je náš cieľ. Naším cieľom má byť, aby ľudia uverili evanjeliu. Keď sa to stane, môže byť legálne čokoľvek, ľudia budú nasledovať Krista.
Znamenia
Evanjelium pokračuje výpočtom znamení viery:
„Tých, čo uveria, budú sprevádzať tieto znamenia: v mojom mene budú vyháňať zlých duchov, budú hovoriť novými jazykmi, hady budú brať do rúk a ak niečo smrtonosné vypijú, neuškodí im; na chorých budú vkladať ruky a tí ozdravejú.“
Je zaujímavé, že tu nie sú znamenia, ktoré budú sprevádzať misionárov, ale tých, ktorí uverili evanjeliu, čo im misionári zvestovali.
Pri znameniach treba povedať, že:
- Sú to Božie znamenia, teda koná ich Boh.
- Boh ich koná tam, kde je to potrebné. Nie sú nám dané pre naše pohodlie alebo prestíž.
- Upevňujú vieru tých, čo uverili a dali sa pokrstiť. Ak je tvoja viera zakorenená, nepotrebuje znamenia.
- Podporujú ohlasovanie evanjelia, teda majú pomôcť misionárom. Ak evanjelium nehlásaš, nepotrebuješ ich.
Napokon tak končí evanjelium:
„Oni sa rozišli a všade kázali. Pán im pomáhal a ich slová potvrdzoval znameniami, ktoré ich sprevádzali.“
Ktorý záver Markovho evanjelia budeš žiť ty?
„Nepovedali nikomu nič, lebo sa báli“ (Mk 16,8), alebo „Oni sa rozišli a všade kázali“ (Mk 16,20). Pozor, len druhý záver je doplnený povzbudením: „Pán im pomáhal a ich slová potvrdzoval znameniami“ (Mk 16,20).
Obrázok od 0fjd125gk87 z Pixabay
