Nepoškvrnená
Anjel prišiel ku Márii a povedal jej: "Zdravas‘, milosti plná, Pán s tebou", čítame v dnešnom evanjeliu. Udivuje ma Máriina prvá reakcia: "Ona sa nad jeho slovami zarazila a rozmýšľala, čo znamená takýto pozdrav." Lukáš to napíše tak, akoby Máriu vôbec neprekvapilo, že sa u nej zastavil na kus reči anjel, ale že naopak venuje veľkú pozornosť jeho pozdravu, ktorý jej adresuje. Asi by sme si mali aj my všímať nie len to, či nás iní pozdravili, ale aj do akej miery vnímame posolstvo pozdravu.
Ale späť ku Márii. "Zdravas‘, milosti plná, Pán s tebou", raduj sa, plná milosti, oslovuje ju anjel. Každého človeka si môžeme predstaviť ako nádobu. V tejto chvíli nie je dôležité, aký má tá nádoba tvar alebo objem. Ide o to, do akej miery je naplnená. Mária je naplnená na sto percent, je plná milosti.
Aj my sme nádoby, aj nás Pán napĺňa milosťami, sviatostným či nesviatostným spôsobom. Neviem, či sme niekedy plní na sto percent, ale určite milosť časom strácame a potrebujeme, aby ju v nás Pán obnovil. Možno nie sme tak celkom nepriepustné nádoby, možno svoj život napĺňame všeličím a milosť je z neho vytláčaná, spomeňte si na Archimedov zákon. Alebo milosť strácame s otrasmi, ktoré občas zamávajú našim životom.
V tom sme iní od Márie. Ako to zaznieva v dnešnej modlitbe dňa, ju Boh vopred uchránil od každého hriechu. A urobil tak kvôli povolaniu a poslaniu, ktoré pre ňu mal. "Bože, nepoškvrneným počatím Panny Márie pripravil si dôstojný príbytok svojmu Synovi a pre budúce zásluhy jeho smrti uchránil si ju od každého hriechu", vyznáva dnes Cirkev v spomenutej modlitbe.
Nás Pán nechráni pred hriechom tak ako ju, no chráni nás pred pokušením, ako o to s dôverou prosíme v modlitbe Otče náš, a očisťuje nás od hriechu v pokání a vo sviatosti zmierenia.
Máriu si Boh pripravil, aby jej telo bolo dôstojným príbytkom jeho Syna. Pre toto poslanie ju už pri počatí, na samom začiatku jej života, premenil a naplnil milosťou tak, že ju nikdy nestratila a je stále milosti plná. Pre teba i pre mňa má iné povolanie a poslanie. A preto nás naň pripravuje iným spôsobom. Dôležité je, že Pán si pripraví každého.
Na tom príbehu ma fascinuje, že ani Mária, ani anjel sa nepýtajú "či", ale len "ako". Mária nerieši otázku či sa má alebo nemá stať matkou Božieho Syna, či má alebo nemá na to, aby naplnila také náročné poslanie. Anjel ju uistil, že na to má, veď je milosti plná.
Keď ťa Boh povoláva a posiela, nerieš ani ty "či", ale iba "ako". Lebo keď Boh niekoho povoláva a posiela, vopred si ho pripraví.
Ak si už raz manželkou, ak si sa stal otcom, ak si pokrstená, ak si pobirmovaný..., už nie je na mieste otázka "či". Lebo Boh ťa, tým že ťa urobil manželkou, otcom alebo kresťanom, povolal ku manželstvu, rodičovstvu, službe v Cirkvi alebo ku svedectvu o evanjeliu a zároveň ti dal milosť, ktorú na splnenie tohto poslania potrebuješ.
Po vzore Márie sa radšej pýtaj "ako". Ako byť manželkou, otcom, kresťanom, učeníkom...
Odpovedz na svoje povolanie tak, ako to urobila Mária: "Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova." Odpovedz a vykroč. Ona sa vybrala ku Alžbete, aby jej poslúžila. Ty vykroč na tú svoju cestu. Máš všetko, čo na ňu potrebuješ.
