Slávnosť Všetkých svätých
Neviem či ste si to všimli, ale vo všetkých čítaniach sa nám dnes opakuje slovo vidieť. A to hneď v dvoch významoch: vidieť Boha a byť videní druhými. Ján v druhom čítaní oboje umne zhrnul do dvoch viet: "Milovaní, teraz sme Božími deťmi, a ešte sa neukázalo, čím budeme. Vieme však, že keď sa on zjaví, budeme mu podobní, lebo ho budeme vidieť takého, aký je." Budeme ho vidieť takého, aký je. A zároveň sa ukáže (bude konečne vidno) kým a čím sme my sami.
- "Blahoslavení čistého srdca, lebo oni uvidia Boha" opakuje sa v refréne žalmu, aj v evanjeliu. Žalmista má v tom jasno, vie presne "kto smie vystúpiť na vrch Pánov..." Podmienky sú jasné: nevinné ruky, čisté srdce, vyhýbanie sa márnym veciam. Taký človek dostane za svoje dobré skutky "odmenu od Boha", bude ho vidieť takého, aký je.
- V prvom čítaní Ján hovorí o tých, ktorí vidia Boha a vidno to na nich, lebo majú žiarivo biele rúcha. Aj pre nich je to odmena. Ale nie za to, ako žili (nevinné ruky, čisté srdce, nedvíhanie duše k márnosti), ale ako zomreli. "To sú tí, čo prichádzajú z veľkého súženia: oprali si rúcha a zbielili ich v Baránkovej krvi." Mučeníci. Očistení utrpením.
- "Blahoslavení čistého srdca, lebo oni uvidia Boha", hovorí Ježiš v evanjeliu. A, na rozdiel od žalmistu, nehovorí o žiadnych podmienkach. Lebo je tu aj tá tretia možnosť - nebo ako absolútne nezaslúžený dar, ktorý človek získa, ak sa spamätá aspoň na konci. Boh chce dať večný život každému. No nemôže ho dať nikomu, kto oň ani trochu nestojí. V takom človeku by sa večný život "neudržal", či presnejšie taký človek by v nebi "nevydržal".
A potom je tu ten druhý rozmer svätosti - byť videný. Ja Ján som videl; a hľa, veľký zástup, ktorý nik nemohol spočítať, zo všetkých národov, kmeňov, plemien a jazykov. Stáli pred trónom a pred Baránkom, oblečení do bieleho rúcha, v rukách mali palmy a mohutným hlasom volali: „Spása nášmu Bohu, ktorý sedí na tróne, a Baránkovi!“ (Prvé čítanie) Svätí musia byť videní.
- Tí, ktorí žijú každý deň svätým životom, pretože sú vzorom pre našu každodennosť, potvrdením, že sa to dá.
- Tí, ktorí zomierajú svätým spôsobom, pretože sú pre nás vzorom hrdinstva a ukazujú, čo má skutočnú cenu.
- A aj tí, ktorí sa do neba dostali akoby s odretými ušami, na poslednú chvíľu, bez toho, že by boli hrdinami v živote alebo smrti. Na nich totiž vidíme, aký skvelý je Boh a ako veľmi mu na každom človeku záleží.
"Milovaní, teraz sme Božími deťmi, a ešte sa neukázalo, čím budeme." Bolo by fajn, keby sa to ukázalo už dnes. Na našich skutkoch.
