Pri treťom stretnutí kurzu Náboženstvo pre dospelých sme si vyskúšali aj perspektivistické čítanie biblického rozprávania o uzdravení ochrnutého. Naši "prváci" dostali za domácu úlohu prečítať si príbeh a prerozprávať ho z pohľadu niektorého z protagonistov. S textami na stretnutí ďalej pracujeme, uvažujeme, čím nás pohľad tej ktorej postavy obohatil, ku akým otázkam nás vedie. Niektorí svoje úlohy poslali, tu sú ich perspektívy. Ak si chcete príbeh prečítať aj z perspektívy Marka, nájdete ho v druhej kapitole jeho evanjelia.
Ako to videl Ježiš
Tento týždeň bývame s chalanmi zase u Šimona a Ondreja. Ich mama je veľmi pohostinná a povedala, že kedykoľvek budeme v Kafarnaume, môžeme u nich prespať. Opýtal som sa, či je to OK aj keď nás bude 13, no ona sa len zasmiala a povedala: „Veď hádam nám nespadne dom.“
Poobede sme pili kávu u nich v obývačke. Najskôr sme tam sedeli len ja, Šimon, Ondro, Kubo a Jano, ale dali vedieť aj nejakým kamošom a bratrancom a postupne sa tam nazbieralo toľko ľudí, že nebolo kam si sadnúť.
Dostával som rôzne otázky a snažil som sa odpovedať tak, ako viem, že by sa páčilo Otcovi. Čím viac ľudí tam ale bolo, tým viac sa všetci prekrikovali. Pozrel som sa na Šimona, ktorý sa práve pretláčal cez dav, ktorý sa dnu hrnul rýchlejšie ako na koncert Káju Gotta. Zúfalo gestikuloval, že ľudia už obkľúčili celý dom. Vyzeral nervózne, ale ja som bol v pohode. Veď Otec má všetko pod palcom. Čo najhoršie by sa mohlo stať?
Chcel som sa práve nadýchnuť a začať hovoriť hlasnejšie, aby ma aspoň trochu počuli aj tí pred domom, keď vtom mi na hlavu niečo padlo. Prehrabol som si vlasy a vylovil kúsok slamy. Ondrej sa na mňa zaškeril, ale úsmev mu zamrzol na tvári, keď jemu na hlave zase pristála sušená slivka. To už všetci pozerali hore, odkiaľ okrem slnečných lúčov prúdil aj drahocenný čerstvý vzduch.
Zaclonil som si oči a videl štyroch robošov v montérkach, ako po sebe pokrikujú: „Fero, dávaj pozor… púšťaj… ešte kúsok…. dobre chlapi! Vedúci, to je Tóno, nemohli by ste….“ No ich hlas zanikol v prekvapených výkrikoch masy ľudí, ktorá sa okrem tlačenice stala svedkom vandalizmu.
Keď sa usadila rozvírená kopa prachu, videl som pred sebou na zodratej karimatke ochrnutého človeka. Nemohol sa hýbať, ale ani rozprávať, takže sa len pozeral, čo sa bude diať.
Úprimne, ja tiež. Snažil som sa nevnímať Petra, ktorý vykrikoval: „Ježkovi voči, čo na to povie mama!“ V kúte som zazrel pár šarží zo synagógy. Je to nejaká pasca? Hmm, už sa pohoršujú tak ako to len oni vedia. Toto nemajú na svedomí oni. Vrátil som sa pohľadom k mužovi pri svojich nohách. Pozrel som sa mu do očí a hneď som uvidel, o čo ide a akú tu mám úlohu. Díky táto!
Vravím teda:
„Tóno, odpúšťajú sa ti hriechy.“
Davom to zašumelo a periférne som videl pobúrené gestá od cirkevných hodnostárov, ktorí vyzerali ako pred infarktom. Kamoši, vy si myslíte, že sa rúham? S vami si tuším ešte užijem. Povedal som teda nahlas všetkým prítomným, ale pozeral som sa priamo na tú skupinku v kúte:
„Čo je ľahšie - povedať ochrnutému: »Odpúšťajú sa ti hriechy«, alebo: »Vstaň a choď!«? Ale aby ste vedeli, že som dostal na zemi moc odpúšťať hriechy (a teraz som sa už otočil na Tóna) hovorím ti: vstaň, zober si tú karimatku a choď domov.“
Dav stíchol a napriek natrieskanému priestoru ľudia vytvorili úzku uličku, ktorou sa uzdravený muž - prekvapený rovnako ako oni - pobral preč.
S láskavým úsmevom som hľadel na jeho prvé opatrné kroky, keď tu opačnou stranou sa ku nám už rútila Šimonova a Ondrejova mama, odmotávala si zásteru bielu od múky a volala: „Čo sa to tu prepánajána stalo?“
Hm, nabudúce takéto stretko zorganizujeme radšej kdesi vonku…
Monika Z., Beluša, www.monicqa.sk
Priatelia
Môj život už nemal zmysel bytia. Necítil som v sebe vnútorný tlkot duše a tým aj ruky a nohy. A liek na tento neduch ešte nebol vyvinutý žiadnou farmaceutickou spoločnosťou. Tú istý priateľ mi povedal že videl človeka ktorý lieči každú chorobu, či neduch. Keď mi to povedal usmial som sa, a povedal mu :Tu na zemi taký človek neexistuje, iba ak by nebol z tohto sveta. On nato: "Nič iné nám nezostáva, iba veriť." Tu zavolal svojich troch bratov,zobrali ma na nosidlách k tejto pre mňa zaujímavej osobnosti.
Keď sme prišli na miesto kde sa nachádzal, ostal som v nemom úžase koľko ľudí potrebuje jeho pomoc. Bolo jasné že na mňa rad nepríde. Tu jeden z priateľových bratov poznal to miesto veľmi dobre a tak zo zadného vchodu z ktorého viedli schody na povalu ma s veľkou námahou dostali hore. Keď ma cez otvor spustili dolu, na chvíľu sa mi zastavil dych a zvýšil tep. Keď mi povedal: "Synu, odpúšťaj sa ti hriechy." V ten moment mi začali tŕpnuť ruky i nohy a začal som nimi hýbať. Ježiš Kristus vo mne odhalil príčinu telesnej choroby. Bola ňou choroba duše.
Ján B., Stará Bystrica
Čo na to ochrnutý?
Je naozaj nespravodlivé, že kvôli môjmu ochrnutiu sa nemôžem priblížiť k Ježišovi ako ostatní ľudia, ktorí sa rovnako ako ja spoliehajú na Jeho zázračné uzdravenie.Nezostáva mi iná možnosť, ako poprosiť o radu kamarátov, ktorí by mi boli ochotní pomôcť a k Ježišovi ma priniesli. Fakt netuším akým spôsobom by to urobili, ale veď spoločne, azda na voľačo prídeme...
V dome v Kafarnaume, kde je dnes Ježiš, je taký nátresk, že nie je miesto ani predo dvermi. nieto ešte v dome. Už ma začína chytať zúfalstvo a beznádej, že môjho ochrnutia sa nikdy v tomto živote nezbavím, keď odrazu jeden z kamarátov dostane nápad: " Spustíme ho cez priestor, ktorý získame odkrytím strechy". Vďaka Ti Bože za skvelé nápady, ktoré máme my ľudia z Tvojho vnuknutia...A i keď je pravda, že sa nám tieto vnuknutia zdajú niekedy až neuskutočniteľné, je úžasné, ak im aj napriek všetkým výhradám dôverujeme, pretože v konečnom dôsledku sú pre nás tým najlepším riešením danej situácie, v ktorej sa my samotní cítime zúfalo stratení. Zásluhou tohto nezvyčajného vnuknutia i mňa Ježiš zázračne uzdravil slovami Mk 2, 5b: " Synu, odpúšťajú sa ti hriechy" . Vďaka Ti Ježiš, že aj tu na zemi sa o nás s láskou staráš a počúvaš nás, keď k Tebe voláme, keď sa na Tvoju pomoc spoliehame❤.
Marianna G.
Nosič
Život voči nám ľuďom často nebýva férový. Tento náš ochrnutý kamarát, nemá absolútne nijakú možnosť dostať sa k Ježišovi, aby ho uzdravil, čo ako dlho a veľmi po uzdravení túži. Ježišova duchovná potrava o viere dokáže nasýtiť viacerých ľudí naraz, ktorí ho teda majú šancu počuť. Uzdravujúce zázraky z chorôb však koná individuálne. Lenže... kde je Ježiš, tam je aj vždy množstvo ľudí a aj zdraví ľudia majú malú šancu, aby boli v Jeho bezprostrednej blízkosti...
Ak niečo aj s kamarátmi nevymyslím, náš ochrnutý kamarát, ochrnutým aj naďalej zostane. Áno, ľudia hovoria, že za naše choroby môžu aj naše hriechy.No, bez hriechu nie je okrem Ježiša a jeho matky, predsa nikto z nás. Ani veriť sa mi nechce, že práve tento ochrnutý je touto chorobou potrestaný za svoje hriechy...To by ich predsa musel urobiť až príliš veľa... Prial by som mu z celého srdca,a by mal život krajší už aj tu na zemi. I keď veríme, že tento život je ničím, v porovnaní so životom, ktorý nás čaká po smrti, ak budeme žiť podľa Ježišových usmernení, predsa by ma veľmi potešilo, keby sa aj môj ochrnutý kamarát už tu na zemi mohol tešiť z pohybu, z každého svojho kroku... Teší ma, že nás je akurát dosť, aby sme ho mohli k Ježišovi priniesť. Ibaže...cez toto množstvo ľudí sme bez nápadu - bez šance! Premýšľam, premýšľam a už to mám: strecha! Kamaráti najskôr neveriacky krútia hlavami, no napokon sme si povedali, že urobíme všetko, čo bude v našich silách! Oplatilo sa! Náš ochrnutý kamarát sa napokon k Ježišovi dostal. Na počudovanie mnohých prítomných ho vyliečil slovami: Mk 2, 5b: "Synu, odpúšťajú sa ti hriechy" . Všetci piati sme z toho stretnutia odišli veľmi spokojní a šťastní🙂!
Marianna G.
Pôrodná babica Katarína
Volám sa Katarína a robím babicu. Bývam v chyži blízko domu, kde Ježiš prišiel učiť.
Som malej postavy a musím sa priznať, že som veľmi zvedavá, tak som prišla skôr, aby som si chytila miesto pri okne, odtiaľ je dobrý výhľad. Keď Ježiš vošiel do domu všetci stíchli, aj ja a to mi robí isté problémy. Ježiš bol muž z ktorého vyžarovala dôstojnosť, autorita, vážnosť, tak som sa bála aj pohnúť. Odrazu sa na mňa pozrel, a ja som cítila že sa mi pozerá do duše, až ma striaslo. Zahanbila som sa, lebo mi hneď napadlo čo som povyvádzala a tušila som, aj keď som to vtedy nevedela vysvetliť, že on to vie. Tak som sa posunula trochu dozadu, aby nemal na mňa taký výhľad. Keď začal kázať, bolo to úžasné. To učenie bolo iné, aké som doteraz počula. Dávala som pozor na každé slovo. No odrazu mi začalo niečo padať na hlavu. Nemám moc vlasov, tak som to hneď zacítila. Pozriem sa hore a tam sa objavila diera v streche a čoraz viac sa zväčšovala. Moc som sa už nemala kde posunúť, lebo tam bolo plno, tak som len stála a pozerala. Aj Ježiš prestal učiť. Odrazu sa v otvore objavili nosidlá, ktoré na povrazoch spúšťali chlapi zo strechy a na nosidlách som zbadala ochrnutého Jana z horného konca. Aj som sa trochu hnevala, že čo takto vyrušuje, ale Ježiš sa na neho s lásku pozrel a povedal: „ Synu, odpúšťajú sa ti hriechy.“ Hneď som si povedala: „ Kto je to, že odpúšťa hriechy, veď to môže len Boh?!“ No ako keby uhádol čo si myslím, lebo zrazu povedal: „ Vstaň vezmi si lôžko a choď domov!“
Keď som uvidela, že porazený Jano vstal, ďakoval Ježišovi, vzal si lôžko a odišiel, ani krvi by sa vo mne nedorezal. A vtedy som pochopila, že Ježiš je naozaj Boží Syn a ja som mala príležitosť vidieť veľký zázrak uzdravenia duše a tela.
Katarína R.
Ako to videl Ježiš?
Prišli sme do Kafarnauma a prijali nás v jednom dome. Ľudia sa dopočuli že som tam a mnoho ich prišlo. Bol ich plný dom a dvor. Tak som ich učil. Počuli o mne aj štyria kamaráti, ktorí mali chorého priateľa. Nemohli sa ku mne dostať. Rozobrali strechu a otvorom spustili lôžko. Chorý sa bál a hanbil sa za svoje hriechy. Videl som ich a jeho vieru. Odpustil som mu jeho hriechy. To samozrejme mnohých pohoršilo. Bol som rád, že je tam toľko ľudí a môžu spoznať, že ja som ich vykupiteľ. Uzdravil som toho chorého a všetkých naplnil úžas a velebili Boha.
Mirka B.
Žena blízko pri Ježišovi
Nespala som celú noc, rozmýšľala som o tom, čo som začula včera na ulici. Dnes vraj má prísť do našej dediny nejaký divotvorca. Má sa zastaviť u Áarona, môjho bratranca. Toto si nemôžem nechať ujsť. Vraj dokáže rozmnožovať jedlo, vodu zmeniť na víno a ktovie čo ešte. Musím tam byť prvá, aby sa mi z toho čosi ušlo. Už na svitaní som sa rýchlo poobliekala a do vrecka som strčila aspoň kúsok chleba a malý mech vody, ak by naozaj zasa chcel niečo rozmnožovať či premieňať, nech sa konečne aj ja najem dosýta. Takto som sa prikradla k Aaronovmu domu a čakala pri vchode. Tadiaľto predsa musí ísť.
O chvíľu som uvidela na začiatku ulice veľký dav. Kým prišli pomalým krokom ku mne, dav sa mnohonásobne zväčšil a ďalší ľudia stále odvšadiaľ prichádzali. Dav všeličo vykrikoval no najčastejšie sa ozývalo: Ježišu, pomôž mi. Tak už som sa dozvedela aspoň jeho meno. Keď Ježiš napokon predsa prešiel okolo mňa, rýchlo som sa za ním šuchla do domu a vybrala si najlepšie miesto v izbe. Miestnosť sa zaplnila do prasknutia.
Ježiš sa postavil k ohnisku a začal rozprávať niečo o nejakom božom kráľovstve. Moc som tomu nerozumela, stále som čakala, kedy konečne začne rozmnožovať to jedlo. No vtom spadlo na mňa zo strechy kus slamy. Nahnevalo ma to. Pozrela som hore a tu zas. Musela som si prikryť oči, aby mi do nich to svinstvo zo strechy nevletelo. Nastalo ticho a všetci upreli zrak smerom hore. Za chvíľu bolo kus strechy rozobratej a štyria chlapi začali spúšťať do miestnosti môjho suseda, ktorý bol od narodenia ochrnutý. Ľudia sa začali uhýbať, aby mu uvoľnili miesto, no ja nie. Čo tu tento chce? Načo ho tu natisli? Zbytočne zaberá mnoho priestoru. Rýchlo som si našla ešte lepšiu pozíciu, aby mi chromý nezavadzal. Nenechám si predsa ujsť dnešný obed. Ježiš, keď videl chorého, pristúpil k nemu a povedal mu, aby si zobral svoje lôžko a šiel. A ten to bez zaváhania urobil. Hneď ma napadlo: „Aha, určite sa ten môj sused celý život pretvaroval aby nemusel pomáhať na poli. A teraz si len tak kľudne vstane a vybehne. No aspoň nezavadzia."
Ježiš pokračoval vo svojej prednáške, ľudia počúvali, počúvali... a ja som vo vrecku nahmatala svoj kúsok chleba a s výčitkou som pozrela na Ježiša, že kedy konečne bude ten zázrak. Ježiš zachytil môj pohľad a zdalo sa mi, že sa trochu pousmial. No potom pozrel na mňa s takou láskou, že som sa rozplakala. So zahanbením som sklopila oči, pretisla sa pomedzi zástup a utekala domov. Pocítila som, že ten divotvorca naplnil moje srdce.
Eva K.
Šavlovo stretnutie s Ježišom
"Prosím, buďte tichšie, aj my chceme počuť niečo z toho, čo hovorí Ježiš", ozval sa niekto z davu stojacom pred domom Šimona Petra. V dome, ktorý mal prízemie a prvé poschodie sa tiesnilo okolo 50 ľudí a pred domom skoro 2x toľko. Mala to byť skromná návšteva, len Peter, Jedenásti a učiteľ. Ale nejaký poskok slúžiaci u jedného zo zákonníkov vysliedil, kedy príde Ježiš do Kafarnauma a kde bude kázať. Z malého stretnutia bolo zrazu veľké zhromaždenie.
Dav bol čoraz nervóznejší, pod chvíľou sa niekto ozval: "Už keď nemôžeme vidieť, tak nech niečo aspoň počujeme." Iný hovoril: "Prečo káže v takom malom dome, nebolo lepšie, keď sme boli naposledy za mestom na lúke, nikto sa netlačil, všetci sme videli a počuli." "No zrejme mal na to dôvod, keď prišiel rovno sem", hovoril iný.
O ulicu ďalej sa blížil hlúčik židov nesúcich nosítka s ochrnutým, ktorý sa túžil stretnúť s Ježišom a poprosiť ho o uzdravenie.
"Prosím ťa Šavol", tak sa volal jeden, čo niesol nosítka, "ponáhľajme sa, aby sme sa dostali k Ježišovi včas", hovoril chorý.
"Nebuď netrpezlivý, všetko stíhame, len pokoj", hovoril Šavol.
"Ale nie, to snáď nie je pravda, do domu sa nedá vojsť, cestu nám zahatal zástup židov", hovorí Šavol. "Sú ako hyjeny, čakajúce na svoju korisť."
V tom sa ozval ešte naliehavejšie chorý: "Skúsme ešte inú cestu, ja sa s ním musím stretnúť. Od kedy som o ňom počul, nemôžem ho pustiť z hlavy. Počul som, že má zázračnú moc uzdravovať."
Šavla napadlo, že dom má zozadu schody, vedúce na strechu, cez ktorú by ho mohli spustiť dnu. A aj tak zakrátko urobili. Keď Šavol videl, pri stretnutí ochrnutého s Ježišom, čo sa dialo z davom aj on ostal užasnutý a hovoril: "Bolo neuveriteľné vidieť ochrnutého vstať a s lôžkom sa pobrať preč. Bolo to elektrizujúce, bol to zázrak."
Martin O.
Uzdravenie ochrnutého
Po Kafarnaume sa šírila správa, že k nám príde nejakí učiteľ a liečiteľ. Tohto učiteľa volajú Ježiš, ktorí má okolo seba veľa žiakov. Vysvetľuje Božie slovo novým spôsobom zrozumiteľným pre nás obyčajných ľudí. Vraj uzdravil už veľa ľudí. Podarilo sa mi zistiť, že príde do Šimonovho domu. Rýchlo som sa ponáhľal k ich domu. Už prichádza a ide s ním veľký zástup ľudí. Podarilo sa mi dostať čo najbližšie ku vchodu, aby som všetko počul. Bolo tam strašne veľa ľudí takže stáli vonku pred a okolo domu. Ježiš sedel na vyvýšenej stoličke , hlásal Božie slovo tak pútavo a zrozumiteľne pre nás. Všetci sme s úžasom počúvali. V tom nastal veľký hurhaj. Do domu sa tisli 4 chlapi s ochrnutým človekom na nosidlách. Keďže sa nemohli dostať dnu, vyšli na strechu. S veľkým hrmotom odkryli strechu a na nosidlách spustili ochrnutého človeka pred Ježiša. Veľmi prosili Ježiša o uzdravenie. V tom sa Ježiš postavil a povedal: „Synu odpúšťajú sa ti hriechy „ . Všetci sme žasli nad Jeho slovom. Šuškali sme si kto to je, že môže odpúšťať hriechy. Vari ma moc od Boha? Sedeli tam aj zákonici sa pohoršovali nad tým čo hovorí! Ruha sa ! Veď okrem Boha nikto nemôže odpúšťať hriechy. Ježiš to spoznal a povedal im. Čo je ľahšie- povedať ochrnutému: „Odpúšťajú sa ti hriechy“ , alebo povedať : „Vstaň vezmi si lôžko a choď“! Ale, aby ste vedeli, že Syn človeka má na zemi moc odpúšťať hriechy, povedal ochrnutému: „ Hovorím ti vstaň, vezmi si lôžko a choď domov“! On vstal vezmul si lôžko a s veľkým úžasom a ďakovaním Bohu odišiel. Všetci sme žasli nad týmto zázrakom. Ešte sme nechápali čo sa vlastne stalo. Kto je ten Ježiš, že má takú veľkú moc. Je to azda prorok, ktorý má moc od Boha. Takéto niečo sme ešte nevideli. Užasnutí sme sa klaňali a velebili Boha. Rýchlo som sa ponáhľal domov zvestovať túto udalosť celej mojej rodine a známym.
Jaroslav Š.
Žena, čo zostala vonku
Jéj, tu je ľudí. No to nemám šancu dostať sa dnu. Nevadí, budem aj vonku. Síce toho moc neuvidím, asi nebudem ani počuť, ale nevadí. Hlavne, že som tu.
Aha, koho to nesú? Veď to je ochrnutý Pišta (Štefan ;-) a nesú ho štyria, chcú ho dostať ku Ježišovi. Čo chcú urobiť? Vidím dobre? Oni spúšťajú lehátko s Pištom na lanách cez dieru v streche. No neviem, či to bol dobrý nápad.
Čo sa asi teraz deje dnu? Čo na to asi povie ten Ježiš?
Aha, niekto vychádza z domu. Ľudia mu ustupujú. A híkajú. Čo sa deje, kto to je? Pišta! On chodí! A nesie si svoje lôžko. Zázrak, Ježiš ho uzdravil.
Dobre, že som neodišla. Myslela som si, že nič neuvidím. A nakoniec som videla zázrak uzdravenia. To ma dostalo. Uverila som.
Janka G.
