Rodinná katechéza / Pre Boha všetci žijú

Biblická katechéza na 32. nedeľu v Cezročnom období, rok C

  • Charakteristika: Naratívna katechéza na tému „Pre Boha všetci žijú“. Katechéza je vyrozprávaná prostredníctvom príbehu, v ktorom sa dotkneme úcty k zomrelým a modlitby za nich. Téma je pomerne citlivá, zvážte, či je spracovanie vhodné aj pre vaše deti. Naratívny štýl umožňuje náročné časti, na ktoré ešte nedozrel čas, iba naznačiť, alebo ponechať zatiaľ otvorené.
  • Pomôcky: Metodika a pracovný list (PDF), prezentácia (PPTX, CANVA).

Evanjelium

  • Pri liturgii sa môže čítať aj skrátená verzia (Lk 20,27.34-38), s tou pracujeme aj v katechéze. Prezentácia SN_02.

Ježiš povedal saducejom, ktorí popierajú zmŕtvychvstanie: „Synovia tohoto veku sa ženia a vydávajú. Ale tí, čo sú uznaní za hodných tamtoho veku a zmŕtvychvstania, už sa neženia, ani nevydávajú. Už ani umrieť nemôžu, lebo sú ako anjeli a sú Božími synmi, pretože sú synmi vzkriesenia.
A že mŕtvi naozaj vstanú, naznačil aj Mojžiš v stati o kríku, keď nazýva ‚Pána Bohom Abraháma, Bohom Izáka a Bohom Jakuba‘.
A on nie je Bohom mŕtvych, ale živých, lebo pre neho všetci žijú.“

Katechéza

  • Katechéza je vyrozprávaná prostredníctvom fiktívneho príbehu. Rozprávanie je rozčlenené do troch častí. V na príklade novomanželov vysvetlíme, čo to znamená žiť pre niekoho. V druhej časti vstupujú do príbehu strata, smútok a bolesť zo straty blízkych, no zároveň sa v nej poukáže na východisko, ktorým je Boh. Pretože „pre neho všetci žijú.“ Konečne v tretej časti rozprávanie naznačuje, ako žiť pre tých, ktorí sú pre Boha živí, hoci už opustili náš svet. Hovorí sa tu o návšteve cintorína, modlitbe za zomrelých, ale aj o udržiavaní zdravej spomienky na tých, ktorí už odišli.

CR-32NEC od používateľa DKU DCZA

(SN_03) Bola to veľká láska. A tak si jedného dňa povedali, že budú žiť jeden pre druhého, on pre ňu a ona pre neho.

On si dal predsavzatie, že bude poriadne pracovať, aby uživil rodinu. Ale tiež že si každý deň nájde aspoň chvíľku na rozhovor so svojou manželkou. Že ju prekvapí niečím milým na každé výročie sobáša a že ju bude brávať na romantické prechádzky.

Ona si v ten deň povedala, že bude žiť pre neho. Nie len že bude variť to, čo má on tak rád a že mu bude prať ponožky a žehliť košele… Ale aj že bude mať trpezlivosť s jeho neporiadnosťou, keď nechá tie ponožky kde kade pohodené.

Fungovalo im to výborne. Jasné, že niekedy na svoje predsavzatia zabudli a v tých dňoch boli podráždení, smutní, alebo nahnevaní. Ale potom to zase prešlo a všetko bolo fajn.

(SN_04) No jedného dňa vstúpil do ich života veľký smútok. Najprv zomrela jeho mama. Mal ju veľmi rád a strašne mu chýbala. A potom, krátko na to, zomrelo ich dieťatko. Tak veľmi sa naň tešili, no ono zomrelo ešte skôr, akoby sa stihlo narodiť. Smútok vstúpil do ich domčeka a oni nevedeli, čo robiť. Našťastie im pomohli posledné slová z dnešného evanjelia: „Boh nie je Bohom mŕtvych, ale živých, lebo pre neho všetci žijú.“

(SN_05) „Pre Boha žijú všetci“, čítal on. 
„Aj naši drahí, ktorí nám tak veľmi chýbajú“, doplnila ona cez slzy. 
„Ale keď pre Boha žijú, mali by aj pre nás. Čo by sme mohli pre nich urobiť?“ premýšľal on.
„Presne tak. Aj keď nie sú tu s nami, sú niekde tam, s Ním.“ pokračovala ona.
(SN_06) A rozhodli sa. Hneď na druhý deň sa vybrali na cintorín. Každý z nich tam priniesol kvet. Nie nejaký umelý, živý. Kvet pre tých, ktorí pre Boha aj pre nich stále žijú. 

Najprv sa zastavili pri hrobe jeho mamky. Trochu ho upravili, pretože hrob je pamiatka na tých, ktorí už odišli. A tí, ktorí pre Boha žijú ďalej, si zaslúžia krásne pamätné miesto. Na upravený hrob položili kvet, aby im pripomínal, že oni žijú, hoci tu nie sú s nami. Položili naň aj zapálenú sviečku, prežehnali sa a spolu sa modlili za jeho mamku aj ostatných zomrelých. Práve bol dušičkový čas, tak pridali aj modlitbu na úmysel pápeža a rozhodli sa, večer zájdu na svätú omšu a sväté prijímanie.

  • So staršími sa môžete porozprávať o možnosti získať odpustky pre duše v očistci. Deti môžu doplniť modlitbu (SN_07).

Potom išli ku druhému hrobu, celkom maličkému. Aj tam položili živý kvet, lebo pre Boha všetci žijú. Zapálili sviečku a modlili sa rodičov, ktorí prežívajú podobnú bolesť ako oni.

  • Ak ste sa zapojili do projektu Sviečka za nenarodené deti, tu ho môžete deťom pripomenúť.

Keď odchádzali z cintorína, sviečky na oboch hroboch žiarili. Pripomínali modlitby, ktoré budú tí dvaja posielať aj naďalej do neba.

(SN_08) Keď potom večer sedeli sami v obývačke, premýšľali, čo by ešte mohli urobiť pre svojich drahých, ktorí žijú aj keď odišli k Bohu. Pre svoje nenarodené dieťatko vybrali meno, to, ktoré si preň vždy želali. A potom sa dlho rozprávali o jeho mamke, o tom aký bola a akú si ju chcú pamätať. Pretože keď žije pre Boha, chcú, aby žila aj pre nich. Napríklad v aj pekných spomienkach.

  • Podobným spôsobom si môžete pripomenúť s deťmi aj vašich zomrelých blízkych. Pomôže zopár fotografií, môžete ich uložiť vedľa seba na poličku, prípadne zapísať nejaký ten pamätný výrok alebo spomienku. Ak deti zomrelých príbuzných nepoznajú, môžete pridať ku fotkám menovky. 
  • Plus tip na čítanie: Prečo je dôležité, aby deti poznali rodostrom svojej rodiny (https://www.postoj.sk/117530/preco-je-dolezite-aby-deti-poznali-rodostrom-svojej-rodiny).

Obrázky:

  • Malý misionár. Slovníček 2022/2023. Bratislava: PMD, 2022.
  • https://www.canva.com/photos/MAEFj4yoVbI-vintage-family-photo/
  • https://www.qumran2.net/indice.php?c=disegni&immagine=4514
  • https://www.qumran2.net/indice.php?c=disegni&immagine=5276

Publikácie a pomôcky