CR-29 NEC
"Ježiš rozpovedal svojim učeníkom podobenstvo, ako sa treba stále modliť a neochabovať," uvádza Lukáš dnešnú evanjeliovú stať. Je to dôležitý úvod, pretože bez neho by sme ľahko uviazli v pasci úlohy, ktorá je nad naše sily. Ježiš tu totiž neprikazuje, aby sme sa ustavične modlili a v modlitbe neochabovali. V absolútnom zmysle sa niečo také nedá dlhšie ako pár dní, potom by dotyčný zomrel. Predsa len musíme aj jesť, piť, spať, pracovať, žiť...
Na druhej strane je normálne, ak človek v sebe objavuje túžbu "stále" sa modliť a v modlitbe neochabovať. Možno je to odraz našej túžby po nebi. Ježiš odpovedá na túto túžbu a dáva nám návod ako to robiť. Požije pri tom hyperbolu, zveličenie. Myslím, že keby staroveká gréčtina poznala úvodzovky, Lukáš, by ich s radosťou použil na slovíčko "stále".
Takže ak sa chceš "stále" modliť a v modlitbe neochabovať, rob to ako tá vdova z evanjelia. Alebo ako Mojžiš z prvého čítania, či v zmysle Pavlovej rady Timotejovi (druhé čítanie). A ako žalmista, ktorý dnes vyznáva: "Svoj zrak upieram na vrchy: príde mi odtiaľ pomoc?"
Takže ako sa stále modliť a neochabovať?
Vytrvalo. Prvým, čo si asi všimneme na vdove z podobenstva, je vytrvalosť s akou sa obracia so svojou legitímnou žiadosťou na skorumpovaného sudcu. Ak sa chceme správne poučiť z jej príkladu, musíme si dať pozor: Ježiš nás povzbudzuje, aby sme boli vytrvalí, nie otravní. V čom je rozdiel? V dvoch veciach. Po prvé v tom, že vdova vie na sto percent, že je v práve. A po druhé v tom, že všetci vedia o nepoctivosti sudcu.
Lenže keď sa modlíme my, nepílime tým uši niekomu, čo sa Boha nebojí a ľudí nehanbí. Vlastne ani Boh sa Boha nebojí a ľudí nehanbí. Ale kým ten sudca je v takejto pozícii, pretože je absolútne bezcharakterný, Boh je, na druhej strane, charakterný absolútne.
A nie sme celkom ani v pozícii tej vdovy. Kto z nás môže s istotou povedať, že neomylne vie, čo je pre koho najlepšie? Môžem to vedieť lepšie ako nejaký sudca, ale nie ako Boh.
Buďme v modlitbe vytrvalí, ale nie otravní. Nechajme Bohu šancu urobiť to najlepšie.
Stále. Lukáš (nie Ježiš) použije slovo "stále". Ako sa dá stále modliť?
- Popri. Stále môže znamenať popri. Sú činnosti, popri ktorých sa môžeš modliť. Ak chceš, môžeš sa modliť popri šoférovaní (ak si dobrý šofér), žehlení, varení alebo počas prechádzky v lese... Rozumne tak využiješ čas.
- Pred a po. Stále môže znamenať aj pred a po. Preto sa modlíme pred jedlom a po práci, na začiatku nového dňa, i na jeho konci. Mám vo veľkej úcte dve modlitby z liturgie hodín. Prvá modlitba nové dňa začína slovami: "Pane, otvor moje pery. A moje ústa budú ohlasovať tvoju slávu." Predstav si, že to sú tvoje prvé slová, ktoré ráno vyslovíš. Ešte pred dôležitým dobré ráno. A posledné slová dňa: "Pokojnú noc a vytrvalosť v dobrom až do konca nech nám dá všemohúci Pán. Amen." Mimochodom prvá modlitba je v jednotnom, kým posledná v množnom čísle, aj to niečo naznačuje.
Telom. Aj Mojžiš nás učí v modlitbe. "Choď, bojuj s Amalekom. Ja budem zajtra stáť na temene pahorku s Božou palicou v ruke", hovorí Jozuemu. "Kým mal Mojžiš zdvihnuté ruky, víťazil Izrael." Chudák starý pán Mojžiš už nevládze bojovať na čele svojho ľudu. Ale robí, čo je v jeho silách, modlí sa za ľud. Nevieme, či pri tom niečo hovoril. Nevieme, na čo myslel. Vieme len, že držal zodvihnuté ruky ako znamenie.
Niekedy sme príliš unavení, frustrovaní, smutní, šťastní, spokojní... na to, aby sme sa sústredili na modlitbu. Nedokážeš dať Pánovi svoju sústredenú pozornosť? Ak sa práve nedokáže modliť tvoja myseľ, nech sa o to viac modlí tvoje telo.
"Počúvajte, čo hovorí nespravodlivý sudca! A Boh neobráni svojich vyvolených, čo k nemu volajú dňom i nocou, a bude k nim nevšímavý?"
