Evanjelium
- Lk 17,11-19, prezentácia SN_02-03.
Na ceste do Jeruzalema prechádzal Ježiš pomedzi Samáriu a Galileu. Ako vchádzal do ktorejsi dediny, išlo oproti nemu desať malomocných mužov. Zďaleka zastali a hlasne kričali: „Ježišu, učiteľ, zmiluj sa nad nami!“
Keď ich uvidel, povedal: „Choďte, ukážte sa kňazom!“ A ako šli, boli očistení. Len čo jeden z nich spozoroval, že je uzdravený, vrátil sa a veľkým hlasom velebil Boha. Padol na tvár Ježišovi k nohám a ďakoval mu; a bol to Samaritán.
Ježiš na to povedal: „Neočistilo sa ich desať? A tí deviati sú kde? Nenašiel sa nik okrem tohoto cudzinca, čo by sa bol vrátil a vzdal Bohu slávu?“ A jemu povedal: „Vstaň a choď, tvoja viera ťa uzdravila.“
Katechéza
- Katechéza má dve časti. V prvej sa pozrieme na správanie malomocných, v druhej v ich príbehu hľadáme inšpiráciu pre náš život.
V karanténe
V dnešnom evanjeliu sa stretáme s mužmi, ktorí sú v karanténe. Nemajú covid, ich choroba je veľmi strašná, volá sa lepra. Hovoríme jej aj malomocenstvo, lebo malomocní boli voči tej chorobe takmer bezmocní. Malomocní nemuseli nosiť rúško, ale museli sa vyhýbať stretnutiu so zdravými ľuďmi, aby ich nenakazili. Tí muži z dnešného evanjelia sa v karanténe správali naozaj zodpovedne:
Prísť k Ježišovi
Keď zbadali Ježiša, „Zďaleka zastali a hlasne kričali.“
- Deti doplnia chýbajúce slová vo výroku (prezentácia SN_04-05). Môžete poznamenať, že malomocní nekričali na Ježiša preto, že sú nevychovaní, ale preto, že ho chránili pred nákazou.
Malomocní sa aj vo svojej chorobe správajú zodpovedne, nechcú, aby sa Ježiš od nich nakazil a preto sa držia ďalej od neho. No priblížili sa k Ježišovi najviac, ako to len išlo. To je prvá vec, v ktorej si dne môžeme brať od nich príklad. Prísť k Ježišovi.
Prosiť s vierou
- SN_06.
Keď zbadali Ježiša, zďaleka zastali a hlasne kričali: „Ježišu, učiteľ, zmiluj sa nad nami!“
Čo myslia tým „zmiluj sa nad nami“? Je to vlastne prosba. Asi ho týmito slovami prosili o uzdravenie. Alebo o jedlo. A možno si mysleli, že ich choroba sa nedá uzdraviť a tak čakali od Ježiša dobré slovo, povzbudenie. Tak je to vždy, chorému dobre padnú nie len lieky, ale aj milé slovo, pomoc, telefonát…
- Ak majú deti skúsenosť s karanténou počas pandémie, môžete sa porozprávať o tom, ako to prežívali.
Každopádne tu vidíme druhú vec, ktorú sa dnes môžeme od malomocných naučiť: Prosiť Ježiša. Ale nie je prosba ako prosba. Všimnite si, že malomocní nediktujú Ježišovi, čo má urobiť, to nechávajú na neho. Zdá sa, že majú vieru skoro takú obrovskú, ako horčičné zrnko – veria Ježišovi, že on vie, čo je pre nich najlepšie. Prosia s vierou:
„Ježišu, učiteľ, zmiluj sa nad nami!“
Poslúchnuť na prvé slovo
- SN_07. Ako príbeh pokračoval ďalej?
Ježiš ich pozorne vypočul. Keď ich uvidel, povedal: „Choďte, ukážte sa kňazom!“
A oni išli. V Ježišových časoch mali niektorí kňazi za úlohu zistiť, či je človek naozaj malomocný alebo mu dať potvrdenie, že je zdravý. Pozorne prezreli jeho tvár, ruky, nohy… a hľadali znaky malomocenstva, všelijaké vyrážky, vredy, rany a podobne. Ak to všetko zmizlo a vyzeralo to už, že človek je uzdravený, poslali ho ešte na pár dní do karantény. Potom mu dali potvrdenie, že je úplne zdravý.
Títo muži Ježiša poslúchli na prvé slovo. Bez reptania sa vybrali za kňazom a cestou sa uzdravili. Rodičia by boli určite radi, keby sa túto vec od malomocných naučili všetky deti. Ale, pravdupovediac, musíme sa tomu učiť všetci: Poslúchnuť na prvé slovo. Ak dokážeš poslúchnuť na prvé slovo rodičov, budeš vedieť poslúchnuť aj Ježiša :-).
Poďakovať nie len Ježišovi
- SN_08.
Tu by mohol príbeh skončiť. Kňaz asi preskúmal ich stav desiatich mužov a potvrdil, že sú úplne zdraví. Konečne sa mohli vrátiť domov, niektorí možno po hrozne dlhom čase, znova boli so svojimi drahými. Šťastný koniec, priam happy end.
Vlastne nie, aby to bolo skutočne šťastný koniec, bolo treba urobiť ešte jednu vec. Žiaľ deviati z desiatich na to obyčajne zabudnú. Viete o čo išlo?
„Len čo jeden z nich spozoroval, že je uzdravený, vrátil sa a veľkým hlasom velebil Boha. Padol na tvár Ježišovi k nohám a ďakoval mu; a bol to Samaritán.“
Ježiša veľmi potešilo, že aspoň tento cudzinec z krajiny Samária vie, čo sa patrí. Usmial sa na neho, pomohol mu vstať zo zeme a povedal:
„Vstaň a choď, tvoja viera ťa uzdravila.“
Cudzinec zo Samárie nás učí vďačnosti. Nikdy nezabudni poďakovať. Ježišovi, aj ostatným.
Prvé kroky z karantény
- SN_09.
Niektorí dospeláci hneď ako skončila karanténa, utekali do práce, ďalší na úrady, niektorí do obchodu. Prvé kroky iných viedli k blízkym, ku starým rodičom, priateľom. A ďalší sa konečne vybrali na svätú omšu, aby poďakovali Ježišovi.
- Tip na rozhovor: Kam by si išiel ty, keby jedného dňa skončila tvoja dlhá karanténa?
Prísť k Ježišovi, prosiť ho s vierou, poslúchnuť na prvé slovo a vzdávať vďaky, to sú vlastne štyri kroky, ktorými potrebujeme vykročiť každý deň.
Každý deň príď k Ježišovi, nájdi si chvíľku na stretnutie s ním, čítanie príbehu z Biblie a podobne.
Povedz Ježišovi o svojich túžbach, to je druhý krok, hovoríme mu modlitba. Môžeš mu povedať presne, čo by si rád, ale nediktuj mu svoje podmienky. Pros ho s vierou, že on vie lepšie ako ty, čo naozaj potrebuješ.
Poslúchni Ježiša, aj ľudí, cez ktorých hovorí, napríklad rodičov. Poslúchnuť je ťažké. Ale malomocným sa to vyplatilo. A vyplatí sa to aj tebe :-)
Poďakuj. Nikdy nezabudni na vďačnosť, uč sa od Samaritána.
Pracovný list
Obrázky
https://www.qumran2.net/indice.php?c=disegni&immagine=5272
https://www.qumran2.net/indice.php?c=disegni&immagine=5467
https://www.qumran2.net/indice.php?c=disegni&immagine=10638
