CR-24 NEC
"Ak má niekto z vás sto oviec a jednu z nich stratí, nenechá tých deväťdesiatdeväť na púšti a nepôjde za tou, čo sa stratila, kým ju nenájde?" Nie, nepôjde. Alebo to aspoň dnes už nie je až taká samozrejmosť. Pri jednej potulke som narazil na stratenú ovcu. Bola neskorá jeseň, celú noc pršalo a bola zima. Ovca sedela schúlená vedľa chodníka, celá zablatená a vyčerpaná. Ani sa nepokúsila ujsť. Nevedel som čo robiť, tak som volal známemu poľovníkovi. Trochu cynicky mi vysvetlil mi, že ja nemusím robiť nič, divá zver sa o všetko postará. Vraj sa to stáva bežne, slabé a choré sa stratia, nevládzu za stádom. Ísť ich hľadať je zväčša nerentabilné, sú to proste predpokladané straty.
Pre úplnosť musím dodať, o pár minút som stretol pastiera, ktorý hnal stádo smerom, kde bola stratená ovca. Povedal som mu o nej. Hovoril, že vie, že by tam niekde mohla byť, že deň či dva dozadu sa tam asi zabudla a že teraz sa určite pridá ku ostatným. Chvíľu som ich z diaľky pozoroval. Keď sa stádo priblížilo, nejako sa pozviechala a krivkala za nimi. A pastier? Pravdu povediac vyzeral, že je mu to jedno. Tipujem, že keď prišiel do dediny, neposlal priateľom a susedom SMS s textom "Radujte sa so mnou, lebo som našiel ovcu, čo sa mi stratila." Aspoň mňa na žiadnu oslavu nepozval.
Asi sme sa zmenili. Presnejšie blahobyt nás zmenil. Viem si predstaviť, že keby sa nejakej gazdinej zapatrošilo doma dvadsať-tridsať eur (taká by dnes mohla byť hodnota drachmy z druhého podobenstva), prehľadala by celý dom. No pochybujem, že by kvôli tomu zorganizovala oslavu. "Radujte sa so mnou, lebo som našla drachmu, čo som stratila."
Napriek tomu sú Ježišove podobenstvá stále aktuálne. Pretože Boh sa nemení a odpúšťať ho nikdy neprestane baviť. A tiež preto, že sa vždy nájde niekto, komu to vadí a spolu so zákonníkmi a farizejmi šomre: "Tento prijíma hriešnikov a jedáva s nimi." Nikto z nás nie je voči tejto chorobe imúnny.
Ale naším miestom v príbehu nie je miesto farizejov a zákonníkov. Každý z nás je občas stratený, niekto viac, iný menej. Každý občas zablúdi, zababre sa od hriechu. Dobrá správa je, že žiaden tvoj hriech nie je tak strašný, aby ti Boh nechcel odpustiť. Ľudia to možno nedokážu, ale on áno. Neži v hriechu. Nechaj sa nájsť. Boh má odpustenie aj pre teba. Povedz si s márnotratným synom: "Vstanem a pôjdem..." Kam? Napríklad na spoveď.
Druhé miesto, ktoré máme zaujať, je miesto toho, kto hľadá stratených. Tragédiou staršieho brata z podobenstva o márnotratnom synovi je, že hoci tušil kde ten mladší je, nešiel ho hľadať, ani sa nepokúsil priviesť ho späť. Zrejme preto ho hnevá, keď sa napokon vrátil aj sám. Buď skutočným bratom, skutočnou sestrou, skutočným pastierom: hľadaj stratených.
Napokon tretie miesto ktoré nám sluší je medzi tými, čo sa radujú z návratu stratených. Prejav radosť z toho, že niekto, kto bol stratený, sa vydal na cestu späť. Vždy, keď sa v kostole objaví nejaký "nový" človek, mali by sme ho zahrnúť pozornosťou a záujmom. Samozrejme tak, aby sa medzi nami cítil dobre. Keď už sme ho sami nepriviedli, nech ho aspoň neodplašíme, ale udržíme medzi sebou.
Vráť sa, hľadaj stratených, prejav radosť z ich návratu. A budeš si žiť ako v nebi. Pretože "takú radosť majú Boží anjeli z jedného hriešnika, ktorý robí pokánie."
