Evanjelium
- Lk 17,5-10, prezentácia (SN_02-03).
Apoštoli povedali Pánovi: „Daj nám väčšiu vieru!“
Pán vravel: „Keby ste mali vieru ako horčičné zrnko a povedali by ste tejto moruši: ‚Vytrhni sa aj s koreňom a presaď sa do mora,‘ poslúchla by vás. Kto z vás, čo máte sluhu, ktorý orie alebo pasie, povie mu, keď sa vráti z poľa: ‚Hneď si poď sadnúť k stolu‘?
Vari mu nepovie skôr: ‚Priprav mi večeru, opáš sa a obsluhuj ma, kým sa nenajem a nenapijem; ty budeš jesť a piť až potom‘? Je azda povinný ďakovať sluhovi, že urobil, čo sa mu rozkázalo?
Tak aj vy, keď urobíte všetko, čo sa vám prikázalo, povedzte: ‚Sme neužitoční sluhovia; urobili sme, čo sme boli povinní urobiť.‘“
Katechéza
1. Daj mi viac
(SN_04) Daj mi viac…“, tak nejako často vyzerajú naše modlitby. Dospeláci sa modlia, aby mali viac peňazí, času, trpezlivosti. Niekto si želá radšej viac priateľov. Čoho by ste chceli viac vy? Čoho skutočne potrebujeme viac?
2. Väčšia viera
(SN_05) Aj apoštolom sa zdalo, že majú niečoho málo. Ale neprosili Ježiša o peniaze, čas alebo trpezlivosť. Mali pocit, že im chýba…
- Deti môžu doplniť chýbajúce slová vo výrokoch. Odpovede: SN_06.
(SN_07) „Nepotrebujete väčšiu vieru“, hovorí Ježiš učeníkom. „Tá, ktorú máte, bohato stačí.“ Veď „keby ste mali vieru ako horčičné zrnko a povedali by ste tejto moruši: ‚Vytrhni sa aj s koreňom a presaď sa do mora,‘ poslúchla by vás.“
CR-27NEC od používateľa DKU DCZA
3. S vierou zaobchádzame ako so zrnkom
(SN_08) Viera je ako zrnko. A tak sa treba o ňu aj starať:
a) Chrániť. Zrnko musíme chrániť. Ľahko sa totiž stratí alebo ho zje nejaká hladná myška. Aj vieru chránime, aby sme ju nestratili. Preto si dávame pozor na to, čo čítame, pozeráme v telke, či koho počúvame…
- Tu môžete spomenúť ohrozenia viery, ktoré sú aktuálne vo vašom prostredí. Vyvarujte sa ale zbytočnému zdôrazňovaniu ohrození.
b) Zasiať. Semienka nie sú na okrasu, sú na to, aby sme ich použili. Niektoré môžeme pomlieť (napríklad obilie) a pripraviť z nich jedlo. Iné zasejeme do zeme, aby priniesli úrodu. Ani vieru nemáme na okrasu alebo preto, aby sme sa chvastali jej silou. Viera je dar, ktorý sme dostali, aby priniesol užitočnú úrodu. Nepotrebujeme ju na to, aby sme presadili morušu aj s koreňmi do mora. Nemáme tu žiadne more a moruši by sa to aj tak nepáčilo. Vieru máme na to, aby sme sa stávali lepšími ľuďmi, aby sme lepšie žili v tomto svete a aby sme aj tento svet urobili lepším. A na to stačí aj viera maličká ako horčičné zrnko.
c) Polievať. Napokon semienko treba polievať aby napučalo, vyklíčilo a vyrástlo. Treba sa oň starať. Podobne sa staráme aj o svoju vieru, polievame ju tým, že čítame dobré knihy o náboženstve, učíme sa o Ježišovi a viere, dbáme na modlitbu, svätú omšu…
- Na tomto mieste môžete deťom ukázať horčičné semienka a požiadať ich, aby ich strážili, doma zasadili a polievali. Je veľmi pravdepodobné, že do konca stretnutia aspoň polovica svoje semienko stratí. Môžete to využiť ako príležitosť pripomenúť, že vieru si musíme chrániť a uviesť zopár príkladov, ako to robiť vo vašom prostredí.
4. Vieru sme dostali, aby sme ju použili
Viera je dar od Boha. Nedostávame ho preto, aby sme iných ohurovali super schopnosťami ako napríklad zbytočným presádzaním stromov na miesto, kde by zomreli. Je to dar, ktorý nám má pomôcť na ceste do neba.
Príbeh
(SN_09) Na okraji púšte je oáza so studňou a palmami a pod jednou z nich sedí kostlivec so zloženými rukami a prázdnou fľašou na vodu. Karavány, ktoré tade prechádzajú, sa vždy pristavia, naberú si vodu zo studne a starší vyrozprávajú nováčikom príbeh o hlúpom kostlivcovi.
Kedysi dávno sa v oáze zastavil pútnik, ktorý chcel prejsť veľkou púšťou. Na cestu bol pripravený, mal pevnú palicu, dobrú obuv, aj dostatok jedla. Len s vodou bol problém. V studni jej bolo dosť, ale v čom ju odniesť? Kľakol si pod palmu a pretože to bol muž veľkej viery vrúcne sa modlil.
Asi o hodinu prišiel k nemu smerom z púšte neznámy muž. Bol unavený z cesty, ale živý a zdravý. Nabral si vodu zo studne, dlho, predlho pil, umyl sa a potom odpočíval v tieni. Pútnik sa mu prihovoril, ale cudzinec rozprával jazykom, z ktorého nepoznal ani slovo.
Z posunkov a gest neznámeho pochopil, že prešiel púšťou. Pútnik mu ukazoval, že on chce ísť tou istou cestou, ale nemá si do čoho zobrať vodu. Neznámy sa pousmial a vybral svoju fľašu. Umyl ju, nabral do nej čerstvú vodu, podal ju pútnikovi, ukázal mu smer a posielal ho na cestu. Ale náš pútnik nechcel ísť, neveril, že s jedinou fľašou vody sa dá prejsť celou púšťou. Márne cudzinec gestikuloval, márne mu kreslil do piesku mapu… Po dvoch hodinách neúspešného presviedčania sa cudzinec pobral ďalej. A pútnik? Ten stále sedí pod stromom a prosí Boha o ďalšie fľaše na vodu. Za tie roky sa celkom zmenil na kostlivca.
(SN_10) Tí, čo putujú s karavánami si prechádzajúc okolo kostlivca ťukajú na čelo. Chudák, prečo len neveril cudzincovi a nevydal sa na cestu? V tejto púšti sú predsa oázy. Boh v nej pri stvorení rozmiestnil pramene tak, aby sa od jedného ku druhému dalo prejsť za pár hodín, s jedinou fľašou vody, od prameňa ku prameňu.
- Pri katechéze v rodine alebo na stretku malej skupiny môžu deti zahrať stretnutie pútnika a cudzinca a ich snahu dorozumieť sa bez slov. Pri rozprávaní môžete použiť ako rekvizitu fľašu na vodu.
S vierou je to ako s pútnikovou fľašou na vodu, dostávame jej toľko, koľko potrebujeme. A máme ju na to, aby sme s ňou kráčali životom od jedného stretnutia s Bohom ku druhému, od prameňa ku prameňu.
Pracovný list
Obrázky
- www.qumran2.net/indice.php?c=disegni&immagine=10625
- www.canva.com
