CR-18 ST
"Nie je dobré vziať chlieb deťom a hodiť ho šteňatám", hovorí dnes Ježiš kanaánskej žene. A myslí tým ju a jej posadnutú dcéru. Nevieme, prečo je na tú ženu taký tvrdý. Udivuje nás jej pokora. "Áno, Pane," vravela ona, "ale aj šteňatá jedia odrobinky, čo padajú zo stola ich pánov."
Nepoznáme celý príbeh. Možno bol Ježiš predtým v konflikte práve s touto ženou. Možno mal spôsob, akým predkladala svoju požiadavku, ďaleko ku slušnosti. "Tu prišla k nemu istá kanaánska žena z tých končín a kričala...", hovorí Matúš. Možno Ježiš riešil konflikt s učeníkmi... Nič z toho nevieme. Ale to vlastne nevadí, pretože to, čo nevieme, nie je evanjelium.
Ale zato vieme kto a pre koho túto zapísal túto epizódku. Príbeh zaznamenal zrejme ako prvý evanjelista Marek, no v jeho podaní nie je Ježiš taký strohý. V Lukášovom evanjeliu toto rozprávanie nenájdeme. Matúš ho má. A práve z Matúšovho evanjelia dnes čítame.
Matúš je Žid a svoje evanjelium píše pre židokresťanov. To je základný kľúč k pochopeniu príbehu ako ho vyrozprával on. Ježiš sa totiž v príbehu správa ako staroveký žid. Možno to Matúš zvýraznil práve preto, aby veriacim zo svojej komunity nastavil zrkadlo.
- "Ježiš sa odobral do okolia Týru a Sidonu." To je pohanský kraj s obyvateľmi, s ktorými židia vyhýbajú. A židokresťania sa majú naučiť, že tento postoj kresťanom nesvedčí.
- "Tu prišla k nemu istá kanaánska žena z tých končín a kričala..." Žena, ešte pohanka a ešte aj ziape na Ježiša. V hlave židokresťana sa hneď spustia kolieska kolieska predsudkov. Ale Matúš hneď do nich prisype trochu piesku pochybnosti. Židokresťania totiž dobre rozumeli aj tomu, čo tá žena kričala: "Zmiluj sa nado mnou, Pane, syn Dávidov!" Oslovuje Ježiša úplne po židovsky! Mesiáškym titulom (Syn Dávidov) a titulom Pán (Kyrios), ktorý má Biblia vyhradený pre Boha, s prosbou (zmiluj sa), ktorú zvykneme adresovať Bohu.
- "Žena, veľká je tvoja viera!" hovorí Ježiš na záver. Ak som počítal správne, v Matúšovom evanjelium Ježiš ocení niekoho vieru len na štyroch miestach. Sú to dve ženy, jedna Židovka, druhá pohanka z nášho príbehu. A muži, jeden pohanský vojak a v druhom prípade neznámi Židia, ktorí priniesli svojho ochrnutého a spustili ho pred Ježiša cez strechu. A tak tu máme ďalší paradox, pohanku, ktorá je v niečom príkladom viery pre židokresťanov.
Ak chceš príbeh precítiť tak, ako ho zapôsobil na Matúšovaných adresátov a ak chceš mať z neho podobný úžitok, môžeš si ho trochu transformovať. Doplň si namiesto tej ženy človeka zo skupiny, voči ktorej pociťuješ istú rezervovanosť, nesympatiu či predsudky, pretože nesúhlasíš (a zrejme ani nemôžeš súhlasiť) s ich správaním sa. Niekto si tam možno dosadí praktizujúceho homosexuála, ktorý prosí za zdravie svojho priateľa. Ďalší ženu, ktorá ide na iterupciu. Inému sa bude v príbehu dobre vynímať Putin, ktorý prosí Ježiša o uzdravenie pre svoju dcéru. Alebo si tam dajte niekoho z politickej strany, s ktorou sa absolútne nestotožňujete.
Cítite to? Tak takto nejako sa cítili veriaci z Matúšovej komunity. V tomto evanjeliovom rozprávaní nejde o hodnotenie správania sa tej pohanskej ženy, ani o zhodnotenie správania sa nikoho, koho si do príbehu dosadíme my. Ide o nás, je to zrkadlo, ktoré nám nastavuje Kristus, aby očistil naše postoje a naše správanie.
