CR-22 NEC
Ak má podobenstvo zaujať, musí človeka trochu pichnúť pri srdci, buď nejakou ostrejšou narážkou, alebo vtipnou, niekedy až ironickou poznámkou. Tak to robí aj Ježiš v dnešnom evanjeliu. Chvíľku sa baví pozorovaním namyslených nóbl hostí, čo si myslia, že sú pupkom sveta a žiadne miesto nie je pre nich dosť dobré. "Zbadal, ako si pozvaní vyberali popredné miesta", hovorí Lukáš a poznamenáva, že aj tí hostia pokradmo pozorovali Ježiša. Muselo to byť vcelku zábavné. Alebo trápne.Predstavujem si, ako sa Ježiš k niekomu naklonil a šepotom, ale dosť hlasným, aby si si to tamtí všimli, mu hovorí: "Ak ťa niekto pozve na svadbu, nesadaj si na prvé miesto..." Vrchol irónie by bol, ak by to Ježiš pošepkal ženíchovi. Predstavte si ženícha s nevestou, ktorí sa na vlastnej svadbe usadia ku stolíku niekde v kúte alebo rovno v kuchyni. A keď ich prídu odviesť za vrch stola, budú ešte robiť drahoty, aby si ich všetci všimli. Lebo publikum treba zaujať. "Potom príde ten, čo ťa pozval, a povie ti: ‚Priateľu, postúp vyššie!‘ Vtedy sa ti dostane pocty pred všetkými spolustolujúcimi." Niekedy sa mi zdá, že máme podobný problém ako kapitán Karotka Rudykopalsson, takže to radšej napíšem: táto časť podobenstva je čistá irónia, toto nie pravidlo pre život.
Pravidlom pre život je prvá časť: "Ak ťa niekto pozve na svadbu, nesadaj si na prvé miesto, lebo mohol pozvať niekoho vzácnejšieho." Čo sa tu vlastne hovorí?
- Pokora. Vec, ktorá je zrejmá na prvý pohľad, je pokora. Ježiš nechce, aby sme sa cítili alebo robili horšími ako naozaj sme. Chce, aby sme žili svoj život s predpokladom, že niekto iný môže byť dôležitejší. To je paradox, ktorý si hostia na tej svadbe neuvedomovali, no ním bije do očí: Ježiš je Boh, ktorý sa stal človekom. Neviem, aké miesto mu hostiteľ pridelil. No som si istý, že nič z toho, čo mu mohol ponúknuť, nie je dostatočné pre Boží majestát. No Ježiš je zatiaľ Boh v utajení a baví sa na miestnych celebritách, ktoré nepočítajú s tým, že by v okruhu XY kilometrov mohol byť niekto dôležitejší ako oni. Ty s tým pre istotu počítaj.
- Čnosť. Pokora môže byť jednotlivým dobrom, ktoré občas vykonám. No je lepšie, ak sa nám postoj pokory stane trvalým zvykom, čnosťou. Čnosti získavame či osvojujeme si cvičením. Cvič sa v drobných úkonoch pokory. Tu si zámerne vyber horšie miesto, tam pochváľ jedlo, ktoré ti veľmi nechutilo alebo človeka, ktorý ti lezie na nervy. Nie z pokrytectva, ani nie preto, aby sa ti dostalo obdivu. Aby si vnútorne zosilnel.
- Miesto. Tretia vec sa týka samotného miesta. Ten chudák z podobenstva, ktorý musel zliezť zo stoličky a ísť si sadnúť niekam do kúta, nezažil trapas preto, že by urobil niečo zlé. Ani preto, že je nehodný takého miesta. A rozhodne nie preto, že posledné miesto je pre neho tak akurát. Trapas vznikol preto, že prišiel niekto dôležitejší, no ten chudák si to nevšimol. Čo urobíš, keď si na návšteve, sedíš pri stole a objaví sa tam niekto ďalší, pre koho už nie je miesto? No automaticky sa zodvihneš a ponúkneš mu svoju stoličku. Aspoň muž by to tak urobiť mal, aj keby bol neviem kým. Ten náš chudák z podobenstva nebol veľmi všímavý a neuvoľnil miesto sám od seba.
- Dôležití a dôležitejší. Je samozrejme veľmi pravdepodobné, že sa rôzni ľudia líšia aj v tom, koho považujú za dôležitého a koho za dôležitejšieho. Keby bol hostiteľom Ježiš, za vrch stolom by sedel pápež František a okolo kdejakí dôležití ľudia, a objavilo by sa tam ušmudlané, usoplené dieťa alebo bezdomovec s výnimočným odórom, zrejme by sa zasadací poriadok výrazne zmenil. Aj keď ten príklad s pápežom nie je moc dobrý, pretože on chudák musí dodržiavať protokol, takže si asi nemôže ani sadnúť kam chce a kedy chce.
"Ak ťa niekto pozve na svadbu, nesadaj si na prvé miesto." Teda ak práve nie si ženích alebo nevesta. A pozor, pamätaj, že vo vzťahu ku Kristovi sme všetci spolu nevestou. Takže v nebi, na svätej omši a vôbec hocikde si sadni tam, kde je ženích - Kristus. Tam je tvoje miesto. Pri ňom.
