Sv. Jakub
"Veľké veci urobil s nami Pán a máme z toho radosť", spievajú si možno dnes v nebi Jakub, Ján a ich mama. Matúš ich nevykreslil nijako lichotivo, napriek tomu dnes s vierou, že Zebedejovi synovia majú svoje miesto v nebeskom kráľovstve, slávime sviatok svätého Jakuba. Lebo Boh, napriek všetkým chybám, ktoré Jakub určite mal, urobil s ním veľké veci. To je vlastne prvá charakteristika svätosti: je to Božie dielo a naša spolupráca.
Pavol používa v prvom čítaní krásne podobenstvo, ktoré osvetľuje druhú črtu svätosti. Hovorí o poklade v hlinených nádobách. Každý z nás je nádoba. Líšime sa veľkosťou a tvarom, účelom a podobou krásy. No všetci zaradom a bez výnimky sme hlinenými nádobami so všetkým, čo k tomu patrí, s tvrdosťou i krehkosťou, veľkou pravdepodobnosťou, že nás život poriadne pootĺka, s vedomím, že to podstatné je vo vnútri.
Veľká vec, ktorú urobil Pán s Jakubom nespočíva v tom, že by zmenil materiál, z ktorého je stvorený. Jakubova svätosť spočíva v poklade, ktorý dovolil Bohu, aby doň vložil a ktorý potom zveľaďoval a chránil aj za cenu obety vlastného života.
Často sa modlíme, aby nás Pán zmenil, najmä vo veciach, s ktorými nevieme pohnúť. No on má občas prekvapivú odpoveď: "poklad máme v hlinených nádobách, aby mal Boh zvrchovanú moc, a nie my." V takých chvíľach je dobré svoju modlitbu zmeniť a posunúť sa o "Pane, premeň ma" ku "Pane, naplň ma!"
Obrázok od lbrownstone z Pixabay
