Tri cesty...

Svätých Marty, Márie a Lazára

Slávime spomienku na svätú Martu, Máriu a Lazára. Veľa spoľahlivého o nich nevieme, vlastne iba to, čo je najdôležitejšie: Marta, Mária a Lazár sú svätí. A každý z nich bol posvätený inou, sebe vlastnou cestou.

• Lazárova cesta je zrejme cesta poslušnosti. Jeho meno (hebr. Elʿazar) znamená Boh pomohol. Kristus mu pomohol, zavolal ho z hrobu a on poslúchol a vyšiel von.
• Máriinu cestu, ako ju rozoznávame v tej krátkej epizódke z dnešného evanjelia, by sme mohli nazvať cestou učeníctva. Je pre ňu charakteristické, že počúva.
• Marta je aj v tomto príbehu vykreslená skôr ako služobníčka, slúžiť je pre ňu prejav úcty.

Z Kristových slov "Staráš sa a znepokojuješ pre mnohé veci, a potrebné je len jedno, Mária si vybrala lepší podiel..." by sa mohlo zdať, že to nie je cesta, ktorá by stála zaveľa. Nemyslím, že by to bol názor Ježiša, ktorého mama samu seba pri zvestovaní nazvala služobnicou Pána. Cirkev toto nedorozumenie trochu vyvažuje tým, že ako prvú spomína práve Martu. A robia tak aj evanjelisti.

Skôr by sme mohli povedať, že každý musí objaviť tú svoju cestu k Bohu. No okrem toho, pre vlastné obohatenie a občas aj preto, aby sme neliezli druhým na nervy, je dobré ak sa naučíme chodiť aj ich cestami svätosti. Cestou poslušnosti, učeníctva i služby.

Marta by bola určite spokojnejšia, keby Mária venovala viac pozornosti službe. Mária zase keby si Marta na chvíľu sadla. Snáď sa to časom naučili jedna pre druhú urobiť.