CR-15 NE C
Dostal som pokutu. Prešiel som cez priecestie päťdesiatkou miesto tridsiatky. Moja vina, bol som nejaký zadumaný. Rád by som povedal, že som sa ponáhľal k zomierajúcemu. Alebo že som mal hlavu plnú vznešených myšlienok na témy medzi nebom a zemou - bližšie k nebu... Ale nebola by to pravda, fakt neviem, na čo som vtedy myslel. Teoreticky to všetko samozrejme ovládam, priecestie, žiadne závory, ani blikajúce biele svetlo, tridsiatka.
"Milovať budeš Pána, svojho Boha, z celého svojho srdca, z celej svojej duše, zo všetkých svojich síl a z celej svojej mysle a svojho blížneho ako seba samého" odrecitoval z fleku znalec zákona z dnešného evanjelia. Vyznal sa. Tiež teoreticky všetko ovládal. Ktovie, či by si dokázal spojiť teóriu s praxou aj v prípade, že by to bol on, kto na ceste Jericha do Jeruzalema zbadá na zemi dobitú obeť posledného útoku organizovanej zločineckej skupiny. Zastal by, alebo i šiel ďalej?
"Milovať budeš Pána, svojho Boha, z celého svojho srdca, z celej svojej duše, zo všetkých svojich síl a z celej svojej mysle a svojho blížneho ako seba samého!" Teoreticky to ovládame. A pretože poznáme aj podobenstvo O milosrdnom Samaritánovi, asi by sme predsa len zastali a zavolali záchranku.
No myslím, že dnes by Ježiš obsah podobenstva obliekol do úplne iných slov, pre nás oveľa aktuálnejších. Možno by hovoril o človeku, ktorý mal covid, o tých, čo sa zodierali v službe a o tých, ktorí sa na pandémii snažili len priživiť a "prilepšiť si". Alebo by rozpovedal podobenstvo o nejakej mame, ktorá s deťmi a pár vecami narýchlo utiekla pred bombardovaním, o tých, ktorí sa jej ujali a o tých, čo nimi za to pohŕdali.
Myslím, že podobenstvo O milosrdnom Samaritánovi vo svojej dobe kde koho naštvalo. Predsa len tí Samaritáni, no boli to sektári, cudzári a odrodilci najhrubšieho zrna... Teda aspoň v očiach starovekých Židov.
Myslím, že Ježiš ich zámerne trochu podpichol. Aby sa spamätali. Potrebovali to asi rovnako, ako ja tú pokutu. Odvtedy si dávam viac pozor.
