Chváliť nám treba...

Cyril a Metod

"Chváliť nám treba slávnych mužov, našich otcov, ako nasledovali po sebe", počúvame v dnešnom prvom čítaní. Je to úryvok z Knihy Sirachovho syna, bohatej zbierky ponaučení od múdreho starozákonného učiteľa. Tie starobylé myšlienky stoja za povšimnutie. 

"Chváliť nám treba...", hovorí Sirachovec.  Pomaly v každej odbornej príručke sa dozviete, že chvála je vo výchove nenahraditeľná. A majú pravdu. No to je len jeden rozmer. Totiž keď pochváliš druhého, nebuduješ tým len jeho, ale aj seba. Ak nechválime chvályhodných, skôr alebo neskôr skĺzneme buď k sebauctievaniu, alebo nasledovaniu ľudí, ktorí toho nie sú hodní.

"Chváliť nám treba... našich otcov", pokračuje Sirachovec. Pod slovom otcovia chápe tých, ktorí sú autoritou. Skutočné autority našu chválu nepotrebujú. Ale my potrebujeme chváliť, ako som už spomenul. 

Veľmi sa mi páči aj ten Sirachovcov zoznam, pokojne môže byť pomôckou pre človeka, ktorý si musí vybrať medzi človekom a človekom a zaujať postoj.

Cyril a Metod sa stali vodcami pre svoju rozvahu. Keď prišli medzi našich predkov, preukázali mimoriadnu zbehlosť nie len vo Svätom písme, ale aj v mnohých vedných disciplínach. Keď čítame ich slová, aj po stáročiach cítiť z nich hlbokú múdrosť. A rozhodne neboli tárajmi, lebo čo učili, bolo v zhode s tým ako žili.

Otázkou je, ako je to s ich potomstvom, s nami, kresťanmi na Slovensku, ktorí sa hlásime k cyrilometodskej tradícii. Sme potomstvo, ktoré zostalo verné?

„Pane, Bože môj, ty si stvoril všetky anjelské chóry a netelesné sily, rozpäl si nebesia a postavil si zem a všetko, čo jestvuje, vyviedol si z nebytia k bytiu; ty vždy vyslyšíš tých, čo plnia tvoju vôľu, čo sa ťa boja a zachovávajú tvoje prikázania; vyslyš moju modlitbu a zachovaj svoje verné stádo, na čelo ktorého si postavil mňa, svojho nesúceho a nehodného sluhu.

Zbav ho bezbožnej a pohanskej zloby tých, čo sa ti rúhajú, a zveľaď svoju Cirkev množstvom a všetkých spoj do jednoty, urob z nich znamenitý ľud, zjednotený v pravej viere a správnom vyznávaní a vdýchni im do sŕdc slovo svojho učenia. Lebo je to tvoj dar, že si nás nehodných prijal na hlásanie evanjelia svojho Krista, kým povzbudzujeme na dobré skutky a robíme, čo je milé tebe. Odovzdávam ti tých, ktorých si mi dal, veď sú tvoji. Spravuj ich svojou mocnou pravicou a kry ich ochranou svojich krídel, aby všetci chválili a oslavovali tvoje meno, Otca i Syna i Svätého Ducha. Amen.“*

________________

* Cyrilova posledná modlitba. Úryvok zo slovienskeho Života Konštantína.

Publikácie a pomôcky