Cyril a Metod
"Chváliť nám treba slávnych mužov, našich otcov, ako nasledovali po sebe", počúvame v dnešnom prvom čítaní. Je to úryvok z Knihy Sirachovho syna, zbierky ponaučení od múdreho starozákonného učiteľa. Tie starobylé myšlienky stoja za povšimnutie.
"Chváliť nám treba...", hovorí Sirachovec. Pomaly v každej odbornej príručke o výchove sa dozvieme, že chvála je vo výchove nenahraditeľná. A majú pravdu. No to je len jeden rozmer. Totiž keď chválime druhého, nebudujeme tým len jeho, ale aj seba. A ak nechválime chvályhodných, skôr alebo neskôr skĺzneme buď k sebauctievaniu, alebo nasledovaniu ľudí, ktorí nie sú hodní chvály, tobôž nie nasledovania.
"Chváliť nám treba... našich otcov", pokračuje Sirachovec. Pod slovom otcovia chápe tých, ktorí sú autoritou. Skutočné autority našu chválu nepotrebujú. Ale my potrebujeme chváliť, ako som už spomenul.
"Chváliť nám treba..." Ale za čo? Veľmi sa mi páči ten Sirachovcov zoznam, pokojne môže byť pomôckou pre človeka, ktorý si musí vybrať medzi človekom a človekom a zaujať voči nim postoj.
- Rozvaha. "Pre svoju rozvahu stali sa vodcami", hovorí Sirachovec. Nepotrebovali bilbordy, diskusie v televízii a manipulatívnu predvolebnú kampaň. Nestali sa vodcami preto, že strašili ľudí vojnou alebo šírili nenávistný naratív. Stali sa vodcami pre svoju rozvahu. Skutočnú, nie hranú.
- Zbehlosť. "Pre svoju zbehlosť v písmach viedli národy", hovorí Sirachovec ďalej a myslí tým, že sa vyznali v Božom slove. Ale pokojne to môžeme rozšíriť a povedať: Stali sa vodcami, pretože boli nadmieru schopní, múdri, vzdelaní. Nie preto, že by boli zbehlí v intrigách, podvádzaní, klamstve a manipulácii.
- Múdrosť. "V ich výrokoch sú slová múdrosti." Ďalším znakom je múdrosť. Nie premúdrelé prázdne reči, ale slová múdrosti.
- Zhoda so životom. "Usilovali sa o krásny život." Slov je okolo nás toľko, že im už ani neveríme. O to viac musíme skúmať zhodu medzi tým, čo človek hovorí a tým, ako sa prejavuje v bežnom živote.
- Rodina. "Pokojne žili vo svojich rodinách", pokračuje Sirachovec. Rodinné pozadie tiež veľa napovie. Zvlášť to, ako dotyčný vychováva svoje deti. "Ich potomstvo zostalo verné."
Páči sa mi, že Cirkev vybrala tento starozákonný text ako prvé čítanie na slávnosť našich vierozvestov. A hoci Kniha Sirachovho syna vznikla plus mínus tisíc rokov predtým, ako sa Konštantín a Metod vôbec narodili, tá dnešná stať akoby bola o nich.
- Rozvaha. Cyril a Metod sa stali vodcami pre svoju rozvahu. Na veľkomoravskú misiu ich vyslal Byzantský cisár. A urobil tak preto, že dobre poznal ich prácu. Konštantín sa už osvedčil ako diplomat v Bagdadskom kalifáte, spolu s Metodom mali za sebou úspešnú misiu na Chersone. Proste už dávno sa preukázali ako rozvážni muži.
- Zbehlosť v písmach. Keď prišli medzi našich predkov, preukázali mimoriadnu zbehlosť nie len vo Svätom písme, ale aj v mnohých vedných disciplínach.
- Múdrosť. Keď čítame ich slová, aj po stáročiach cítiť z nich hlbokú múdrosť. I keď treba s hanbou povedať, že u nás sa číta málo a múdreho ešte menej.
- Zhoda so životom. A rozhodne neboli tárajmi, lebo čo učili, bolo v zhode s tým ako žili.
- Rodina. O rodinných vzťahoch môže svedčiť to, že boli rodní bratia a na misiu sa vybrali spolu. Otázkou je, ako je to s ich potomstvom, s nami, kresťanmi na Slovensku, ktorí sa hlásime k cyrilometodskej tradícii. Sme potomstvo, ktoré zostalo verné?
Zbav ho bezbožnej a pohanskej zloby tých, čo sa ti rúhajú, a zveľaď svoju Cirkev množstvom a všetkých spoj do jednoty, urob z nich znamenitý ľud, zjednotený v pravej viere a správnom vyznávaní a vdýchni im do sŕdc slovo svojho učenia. Lebo je to tvoj dar, že si nás nehodných prijal na hlásanie evanjelia svojho Krista, kým povzbudzujeme na dobré skutky a robíme, čo je milé tebe. Odovzdávam ti tých, ktorých si mi dal, veď sú tvoji. Spravuj ich svojou mocnou pravicou a kry ich ochranou svojich krídel, aby všetci chválili a oslavovali tvoje meno, Otca i Syna i Svätého Ducha. Amen.“*
________________
* Cyrilova posledná modlitba. Úryvok zo slovienskeho Života Konštantína.
